Riešenie porúch hydroizolácie spodnej stavby rodinných domov

V záplave technických informácií o plochých a šikmých strechách vrátane širokej škály nových či inovovaných materiálov, ktoré sa venujú týmto konštrukciám, sú hydroizolácie spodnej stavby skôr výnimkou. Jednou z možností, ako zhotoviť hydroizoláciu spodnej stavby, sú stierkové hydroizolácie na báze asfaltov.

Na príklade jednej stavby rodinného domu si preto ukážeme praktické porušenie niektorých základných princípov hydroizolačnej techniky ako v projektovej dokumentácii, tak aj pri vlastnej realizácii.

Prípadová štúdia
Objekt rodinného domu je umiestnený na svahovitom teréne so zložitými základovými pomermi – zvodnatené piesky a štrky sa projektantom objavili už pri geologickom prieskume pred spracovaním projektovej dokumentácie. Pri začiatku prác sa pri prístupovej ceste nad rodinným domom našiel prameň vody vyvierajúci až na povrch. Rodinný dom je v rámci spracovanej projektovej dokumentácie (stupeň projektu pre vyhotovenie stavby) rozdelený na tri časti (obr. 1).

S ohľadom na terén bol rodinný dom založený na dvoch úrovniach. Nižšia časť objektu je spočíva na železobetónovej základovej doske a vyššia časť je vystavaná na železobetónových základových pásoch, ktoré sú oddelené pomocou dilatácie z polystyrénu. Rozdiel úrovní podlahy medzi týmito dvoma časťami domu je 2,90 m. Murivo (1. PP) je čiastočne zapustené do upraveného terénu a tvoria ho tehly so šírkou 440 mm; ochranná izolačná primurovka je z plných tehál so šírkou 150 mm.

Ako hydroizolácia sa vo všetkých skladbách (vodorovnej i zvislej hydroizolácie so súčasnou hydroizoláciou proti radónu) v projektovej dokumentácii odporúčala hydroizolačná asfaltová stierka s hrúbkou 4 mm a jej ochrana pomocou systémovej geotextílie. Ako doplnok všetkých týchto opatrení sa navrhla aj drenáž základovej škáry. Zhotoviteľ tieto vrstvy ešte doplnil o ďalšiu ochranu murovanej izolačnej primurovky – položil nopovú fóliu. Až potiaľto by každý investor mohol byť spokojný. Praktické kroky zhotoviteľa i projektanta viedli však úplne iným smerom a prišlo tu k rozsiahlym poruchám už čoskoro po kolaudácii objektu.

Kolaudácia
V rámci projektu pre realizáciu stavby nebol zhotoviteľovi odovzdaný jediný detail týkajúci sa hydroizolácie spodnej stavby. Jediným vodidlom bol jeden rez konštrukcie muriva. Pri prvej prehliadke sme s trochou irónie konštatovali, že stavba bola skolaudovaná bez nedostatkov, čo svedčí aj o technickej úrovni pracovníkov príslušného stavebného úradu. Jej stav vidieť na niekoľkých fotografiách.

S ohľadom na prvé dojmy i na rozsiahle a členité základy sme sa rozhodli vykopať štyri sondy až k základovej škáre a až potom preštudovať odovzdanú dokumentáciu vrátane projektovej. V rámci šetrenia sme sa zaoberali predovšetkým dôkladnou prehliadkou sond a meraním vrátane príslušnej fotodokumentácie. Tak sa v prvej sonde pri vodorovnej hydroizolácii základových pásov namerala maximálna hrúbka stierkovej hydroizolácie 1,5 mm (merané na odštiepku pomocou elektronického meradla).

Podobné to bolo aj pri zvislých hydroizoláciách, kde sa namerali až extrémne hodnoty do 0,95 mm (obr. 2). Pri zvislých častiach stierok chýbala systémová ochrana. Prekvapením nebola iba hrúbka nájdenej stierkovej hydroizolácie, ale už na prvý pohľad aj spôsob montáže nopovej hydroizolačnej fólie na ochrannej primurovke a montáž drenážneho potrubia. Ako ukázali kopané sondy i vizuálna prehliadka ich stavu pred kopaním sond, vzájomné spoje boli niekde urobené na zraz bez prekladu a bez zatlačenia do jednotlivých nopov.

Fólia bola na mnohých miestach z nedbalosti roztrhnutá a ani upevňovanie nebolo urobené predpísanými spojovacími prostriedkami – vrátane ich rozostupov. Neurobila sa ani taká samozrejmosť, akou je zabudovanie vrchnej ukončovacej lišty, ktorú má každý výrobca vo svojom výrobnom sortimente (obr. 3). Drenážne potrubie bolo síce navrhnuté okolo celého objektu, kopané sondy však ukázali, že sa nachádza iba pri niektorých častiach základov.

Na záver
Z poskytnutej fotodokumentácie majiteľa rodinného domu a z toho, čo sa nám potvrdilo pomocou sekanej sondy, bola prvým krokom zhotoviteľa na stavbe 1. PP izolačná primurovka z plných tehál. Nasledovalo zhotovenie omietky primurovky a hydroizolačnej stierky. Posledným krokom bolo murovanie nosného muriva
z Porothermu (obr. 4).

Hydroizolačná asfaltová stierka je na opačnej strane, ako miesto pôsobenia tlaku vody alebo vodnej pary, t. j. na strane negatívneho tlaku. V takomto prípade dochádza k tomu, že tlaková voda pôsobí tlakom na omietku, ktorá je nosičom hydroizolačnej stierky, a pomaly ju rozkladá; hydro­izolačná stierka stráca svoj pevný podklad, v dôsledku tlaku vody praská a odpadáva a v interiéri sa objavujú prvé mokré škvrny.

Podľa noriem sa hydroizolácia stavieb navrhuje tak, aby bránila prenikaniu vody v kvapalnom alebo tuhom skupenstve do chránených konštrukcií, pri dodržaní zásady, že podľa povahy hydroizolačného riešenia treba v projekte presne a úplne, graficky alebo slovami, prípadne použitím oboch spôsobov, stanoviť druh, vlastnosti, polohu a rozmery hydroizolácie stavby.

Z uvedeného vyplýva, že ani jedna zásada sa nedodržala. Problémy v hydroizolácii spôsobila najmä nedostatočná hrúbka stierkovej hmoty – v projekte sa počítalo so 4 mm, čo je ako ochrana pred tlakovou vodou veľmi málo. Ďalším porušením technických predpisov výrobcu bola chýbajúca ochranná vrstva stierkovej hydroizolácie.

Najväčším prehreškom proti hydroizolačným zásadám z hľadiska zhotoviteľa bolo umiestnenie hydroizolačnej stierky na opačnú stranu smeru toku prenikajúcej vody (túto situáciu umožnili projektové chyby vyplývajúce z porušenia stanoveného postupu prác). Ďalším vážnym porušením realizácie projektu bolo vynechanie časti drenážneho systému – ani rozsiahle kopané sondy v priestore medzi vstupmi do rodinného domu až k balkónovým dverám tento systém neobjavili.

Okrem závažného porušenia normy sa pri hydroizolácii spodnej stavby porušili aj odporúčania výrobcu nopových fólií. Ide hlavne o uchytenie tejto fólie v jej hornej časti, a to klincami s tanierovitou podložkou v rozostupe asi 1 500 mm a viac, ktoré nebolo systémové, a horná hrana fólie sa neprekryla systémovou lištou. Preto prišlo k tomu, že už čoskoro po kolaudácii (ešte v tom istom roku) musel majiteľ objektu riešiť vzniknutú situáciu novou rekonštrukciou hydroizolácie spodnej stavby, ktorá si vyžiadala veľké finančné náklady.

Ing. Antonín Parys
Foto: archív autora

Ing. Antonín Parys je súdnym znalcom, autorizovaným inžinierom pre pozemné stavby. Príspevok zaznel v Prahe na konferencii Izolácie stavieb.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.