Softvér na podporu implementácie smernice o energetickej hospodárnosti budov

V roku 2006 sa v rámci projektu Concerted Action uskutočnil prieskum, ktorý sa týkal navrhovaného alebo aktuálneho používania softvéru na podporu implementácie smernice o energetickej hospodárnosti budov. Informácie o rozličných členských štátoch mohli pomôcť pri prijímaní ďalších rozhodnutí a poskytnúť príležitosť poučiť sa zo skúseností druhých. Aké boli výsledky?

Hoci smernica o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „smernica“) nevyžaduje vy­užívanie softvéru na podporu implementácie, je niekoľko oblastí, kde sa jeho využívanie javí ako užitočné a zrejme aj nevyhnutné.

Táto správa zhŕňa a komentuje výsledky prieskumu vykonaného v roku 2006 so zámerom zistiť, do akej miery zamýšľajú členské štáty využívať softvér a na aké účely. Prieskum sa nezaoberal technickou stránkou softvéru. K jednotlivým otázkam sa získalo v priemere 20 odpovedí. Celkový počet niekedy presiahol toto číslo v dôsledku viacnásobných odpovedí (napríklad pri rozličných odpovediach týkajúcich sa obytných budov a ostatných budov). Naopak, niekedy je odpovedí menej, keďže niektorí respondenti neboli schopní odpovedať na všetky otázky. Odpovede sú zhrnuté v ďalšom texte, pričom, samozrejme, niekedy dochádza k ich zjednodušeniu.

Treba zdôrazniť, že v takomto prieskume ne­existujú správne odpovede – rozličné členské štáty majú rozličné potreby, ktoré odrážajú ich existujúce predpisy a pravidlá týkajúce sa energetickej regulácie. Informácie o dianí v rozličných členských štátoch však môžu pomôcť pri prijímaní rozhodnutí a poskytnúť príležitosť poučiť sa zo skúseností druhých.  

Smernica vyžaduje od členských štátov zavedenie integrovaného výpočtového postupu na potrebu energie budovy (alebo emisie oxidu uhličitého) a jej technických zariadení (článok 3). Od členských štátov sa vyžaduje uplatnenie tohto postupu ako základu predpisov týkajúcich sa minimálnej energetickej hospodárnosti budov. Hoci to smernica výslovne nevyžaduje, je logické použiť na certifikáciu energetickej hospodárnosti (ďalej len „certifikácia“) – ak sa zakladá na výpočtovom hodnotení – ten istý postup.

Takéto integrované výpočty sú samy osebe komplikované, dokonca aj vtedy, keď sú ich zložky zjednodušené a využitie softvéru je očividný, hoci nepovinný spôsob, ako ich urobiť prakticky použiteľné. Softvér sa môže použiť aj na podporu ďalších častí smernice alebo ďalších možností jej implementácie. Napríklad sa očakáva, že uplatnenie hodnôt energetickej hospodárnosti založených na meranej spotrebe energie (prevádzkové hodnotenie) sa po­užitím softvéru zjednoduší. Softvér sa môže použiť aj na podporu požiadaviek na prehliadku (články 8 a 9). Pri všetkých týchto potenciálnych aplikáciách existujú výhody, ktoré spočívajú v prístupe k centrálnej databáze výsledkov, čo je ďalšia možnosť využitia softvéru.

Výsledky prieskumu
Použitie softvéru na podporu článku 3 (metodika)
Takmer všetci respondenti mali alebo plánovali softvér na podporu článku 3 smernice týkajúceho sa metodiky. Rovnaký bol počet respondentov, ktorí už mali softvér, a tých, čo ho iba vyvíjali. V niektorých prípadoch mali respondenti softvér vyvinutý (zatiaľ) len na použitie pre obytné budovy. Odpovede sú zhrnuté v tab. 1.

Najviac respondentov zamýšľalo používať softvér na stolných počítačoch a laptopoch. Menší počet mal záujem aj o počítače do ruky alebo internetový prístup. Vo väčšine prípadov však internetový prístup znamenal skôr schopnosť stiahnuť softvér na lokálne používanie než priame on-line používanie. Odpovede sú zhrnuté v tab. 2.

Hoci smernica vyžaduje existenciu postupu, nezakazuje použitie niekoľkých postupov. Dokonca aj vtedy, keď existuje len jeden akceptovateľný postup, môže preň existovať niekoľko softvérových implementácií. Ako najbežnejšia sa ukázala situácia, pri ktorej sa akceptovalo niekoľko nástrojov, často však v kontexte preferovania jednej metodiky s alternatívami akceptovateľnými len za určitých okolností. Päť respondentov plánovalo len jednu metodiku s konkurujúcimi si nástrojmi na implementáciu a štyria plánovali len jeden nástroj. Ak je však dostupných niekoľko nástrojov, natíska sa aj otázka ich akreditácie – takýto proces má zavedený alebo zamýšľa zaviesť osem respondentov. Odpovede sú zhrnuté v tab. 3.

Zaškolenie používateľa a akreditácia
Odpovede týkajúce sa zaškolenia používateľa a akreditácie sú zhrnuté v tab. 4.

Použitie softvéru na zistenie zhody s minimálnymi požiadavkami
Softvér, ktorý implementuje výpočtovú metódu, sa môže použiť na niekoľko účelov, z ktorých najzrejmejším sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pre nové budovy. To sa zamýšľa uskutočniť vo veľkej miere, hoci vo dvoch tretinách odpovedí by použitie softvéru bolo skôr dobrovoľné než povinné. Odpovede sú zhrnuté v tab. 5.

Vo väčšine prípadov by sa mal softvér na zistenie zhody integrovať do nástrojov na návrh.

Použitie softvéru na certifikáciu na stavebné povolenie
Certifikácia sa vyžaduje, kedykoľvek sa budova stavia, predáva alebo prenajíma. Pri stavbe sa požiadavka trochu odlišuje od predaja alebo prenájmu v tom zmysle, že sú dostupné projektové informácie a budova môže byť ľahšie dostupná pri prehliadke. Keďže výpočty o tom, či je, alebo nie je budova vyhovujúca, už budú hotové, údaje o budove by mali existovať. Aby sa zohľadnili tieto rozdielne okolnosti, otázky sa kládli oddelene pri aplikácii softvéru na certifikáciu pri stavbe a pri predaji alebo prenájme.

Softvér použitý pri nových budovách na zistenie zhody s predpismi na základe údajov či je, ale nie je budova vyhovujúca, nebude nevyhnutne schopný generovať kvantifikované hodnoty energetickej hospodárnosti. Na zistenie zhody s predpismi plánovalo používať softvér 18 respondentov z celkového počtu 20. Z tých, ktorí tak zamýšľali, osem plánovalo, že softvér týkajúci sa energetickej hospodárnosti bude povinný, desať ho plánovalo ako voliteľný. Nie je však celkom jasné, ako sa budú hodnoty získavať bez softvéru – keď sa budova určitý čas užíva, prichádza do úvahy možnosť generovať hodnoty z meraných spotrieb. V šiestich prípadoch sa na tento účel použije špeciálne rozhranie, v desiatich bude ten istý nástroj kontrolovať zhodu s predpismi aj generovať hodnotu energetickej hospodárnosti. Odpovede sú zhrnuté v tab. 6.

Použitie softvéru na certifikáciu na účel predaja alebo prenájmu
Budovy postavené nedávno by mali mať pri predaji alebo prenájme platné certifikáty energetickej hospodárnosti, pri starých budovách však bude získavanie údajov a ich spoľahlivosť problematickejšia. To znamená, že softvér alebo ďalšie produkty musia spĺňať aj ďalšie požiadavky. Takmer všetci respondenti však zamýšľajú na tento účel používať softvér – s vcelku rovnomernou distribúciou medzi tými, pre ktorých bude povinný, a tými, pre ktorých bude voliteľný. Vo väčšine prípadov sa bude softvér používať pre článok 3 (minimálna predpísaná hospodárnosť) priamo (sedem respondentov) alebo so špeciálnym rozhraním (päť respondentov). V troch prípadoch sa bude používať špeciálny softvér na certifikáciu. Odpovede sú zhrnuté v tab. 7.

Najviac respondentov (12) zamýšľa zahrnúť do softvéru ďalšie pravidlá alebo referenčné hodnoty, vďaka ktorým by bolo možné poradiť si s neistotou pri výsledkoch v dôsledku neúplnosti alebo možnej nespoľahlivosti informácií.  

Vyžaduje sa, aby k certifikátom energetickej hospodárnosti boli priložené odporúčania na zlepšenia. Celkom 13 respondentov očakávalo, že sa budú generovať softvérom.

Použitie softvéru na podporu certifikácie na účel zobrazenia na verejnom mieste
Kým väčšina členských štátov zamýšľa používať vypočítané hodnoty energetickej hospodárnosti na stavebné povolenie, predaj alebo prenájom, použitie nameraných hodnôt je viac rozšírené pri požiadavke zobrazenia na verejnom mieste.

Používať softvér na podporu certifikácie s týmto cieľom  však zamýšľalo o niečo menej respondentov. Vo väčšine prípadov bude používanie softvéru voliteľné. (Samozrejme, softvér sa môže používať aj na vytváranie certifikátov založených na meranej spotrebe.)

Iba dvaja respondenti budú používať softvér špeciálne vytvorený na tento účel (pravdepodobne je tu zahrnutý aj softvér na podporu použitia meraných – prevádzkových – hodnôt), zvyšok bude používať rovnakú výpočtovú metódu ako na ostatné účely. Spolu deväť respondentov plánuje zahrnúť do softvéru ďalšie odvodené pravidlá alebo prednastavené hodnoty.

Hoci oficiálne neexistuje potreba poskytovať odporúčania spolu s certifikátmi umiestnenými na verejnom mieste, podľa deviatich respondentov má softvér generovať takéto odporúčania. Odpovede sú zhrnuté v tab. 8.

Použitie softvéru na podporu prehliadky
Softvér na podporu procesov prehliadky bude vo svojej podstate trochu odlišný od toho, ktorý sa používa na certifikáciu, a jeho použitie sa v odpovediach vyskytuje zriedkavejšie. V štyroch prípadoch sa zamýšľajú samostatné špecializované nástroje, v troch bude soft­vér plniť aj ďalšie funkcie. Odpovede sú zhrnuté v tab. 9.

Databázy
Očakáva sa, že používanie databáz bude veľmi bežné. Najviac respondentov zamýšľa databázy na certifikáciu na účel predaja alebo prenájmu, mnohí na certifikáciu na účel vystavenia na verejnom mieste a niekoľkí na účel prehliadky. Odpovede sú zhrnuté v tab. 10.

Komentár
Prieskum nebol zameraný na informácie o technickom obsahu softvéru. Zdá sa však, že aj keď si členské štáty všímali vzájomný vývoj, museli sa koncentrovať na vývoj vlastného postupu. Ak sa pozrieme na veľmi náročný časový rozvrh implementácie a na rozličnú situáciu každej členskej krajiny, sotva nás to – vzhľadom na predpisy týkajúce sa budov, tradíciu stavebných konštrukcií a klimatické podmienky – prekvapí. Výsledkom je, že hoci sa ukazuje určitý stupeň podobnosti prístupu, schéma metodických a implementačných nástrojov je vcelku nepravidelná.

Pre takmer všetky krajiny predstavuje smernica podstatnú zmenu prístupu k regulácii energie budovy, preto existuje len veľmi málo praktických skúseností s novými procesmi, nehovoriac o implementačných nástrojoch. Aj CEN normy sa vytvorili s bezprecedentnou rýchlosťou, avšak bez možnosti praktického odskúšania pred ich aplikáciou.

Pravdepodobne tak aplikácia odhalí nepredvídané ťažkosti pri implementácii a v priebehu niekoľkých rokov sa nástroje a postupy vylepšia. To môže podporiť určité priblíženie medzi národnými nástrojmi a postupmi, bude to však pravdepodobne pomalý proces, keďže projektanti budov, užívatelia a investori už budú zvyknutí na postupy na národnej úrovni. Približovanie vo forme spoznávania a šírenia dobrých spôsobov správania je však žiaduce aj vtedy, keď je proces prirodzene pomalý. Preto sa prebiehajúci podporný proces pravidelnej kontroly a posúdenia javí ako vhodná cesta.

Záver
Z prieskumu vyplývajú tieto hlavné závery:

• takmer všetci respondenti majú alebo plánujú softvér na podporu článku 3 týkajúceho sa metodiky; v mnohých prípadoch bude k dispozícii niekoľko alternatívnych nástrojov, z ktorých sa často bude jeden nástroj preferovať,
• najviac respondentov zamýšľa uplatniť oficiálne výcvikové postupy na podporu používania softvéru,
• takmer vo všetkých prípadoch sa bude soft­vér využívať na podporu minimálnych požiadaviek na hospodárnosť pri nových budovách; vo dvoch tretinách prípadov to bude skôr na báze dobrovoľnosti než povinnosti,
• o všeobecnosti sa bude na certifikáciu na stavebné povolenie využívať softvér s rovnakým jadrom,
• väčšina respondentov (ale nie všetci) bude softvér využívať na podporu certifikácie na účel predaja alebo prenájmu; najviac respondentov očakáva, že softvér bude zahŕňať ďalšie odvodené pravidlá na prekonanie medzier v údajoch a takisto bude generovať odporúčania možných vylepšení,
• o niečo menej respondentov zamýšľa používať softvér na podporu certifikácie na účel vystavenia na verejnom mieste, pričom vo väčšine prípadov bude využívanie softvéru voliteľné,
• menší počet respondentov očakáva, že soft­vér sa bude využívať na podporu postupov prehliadky,
• veľa respondentov očakáva existenciu databáz podporujúcich jednu alebo viacero týchto funkcií.

Foto: Dano Veselský

Príspevok je prevzatý z projektu REHVA EPBD Buildings Platform (P51 z 3. 9. 2007). Správa bola pripravená v spolupráci s Coretheme Procedures v rámci EPBD Concerted Action. Viac informácií možno získať na www.epbd-ca.org.
Preklad zabezpečili: Ing. Michal Krajčík a prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.