Strop a podlaha

Drevo je vo všeobecnosti hygroskopickým materiálom, ktorý absorbuje a opäť uvoľňuje vlhkosť. Práve preto nenachádza často uplatnenie v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou. Výnimku tvoria produkty z exotických drevín, ktoré sú v tomto smere oveľa odolnejšie, ale súčasne aj cenovo náročnejšie. Rakúskym odborníkom na drevo sa však počas štyroch rokov výskumno-vývojovej práce podarilo dospieť k ekologickému spôsobu úpravy dreva našich zemepisných šírok, vďaka ktorému sa pôvodný surový materiál stáva pevnejším a stabilnejším. Vývoj výrobku bol ohodnotený technologickou inovačnou cenou.

Korok je prírodný materiál so špecifickou bunkovou štruktúrou, ktorá umožňuje jeho použitie na výrobu izolácií proti hluku, úniku tepla a vibráciám. Svoje uplatnenie nachádza v priemyselných a stavebných odvetviach. Využíva sa na exteriérové zateplenie fasád, izolovanie striech, ale aj na interiérové izolovanie zvuku a tepla.

O tom, že moderná architektúra čoraz viac prekonáva fyzikálne či prírodné zákony, vypovedá množstvo súčasných realizácií nie len vo svete, ale aj na Slovensku. Alfou-omegou úspechu každej stavby je, okrem dizajnu, technické riešenie, ktorého súčasťou sú aj vodorovné nosné konštrukcie. Aktuálny trend v modernej architektúre si vyžaduje stále progresívnejšie technológie nie len vo zvislých, ale aj vodorovných nosných konštrukciách. O novinkách vo svete spomínaných konštrukcií sme diskutovali s dvomi odborníkmi s dlhodobou praxou v oblasti stavebníctva.

Vodorovné nosné konštrukcie tradičných budov – klenby a stropy – sa zhotovovali z rôznych materiálov. Najprv predovšetkým z dreva, neskôr z liatiny, ocele, železobetónu alebo z tehlovo-oceľovej konštrukcie. Keďže každý materiál má obmedzenú životnosť, aj životnosť vodorovných nosných konštrukcií je rôzna a závisí od účelu využívania konkrétnych objektov, v ktorých sa stropy nachádzajú. Pôsobením rôznych negatívnych faktorov stropy časom degradujú, preto je dôležité vedieť, ako tieto poškodenia odstrániť, prípadne im včas predísť.

Popri požiarnej odolnosti je jedným z citlivých miest drevených stropov práve izolácia proti hluku. Konvenčné drevené stropné konštrukcie bez patričných úprav majú totiž horšie zvukovoizolačné vlastnosti ako masívne stropy na silikátovej báze. Samotné drevo a materiály na báze dreva sa pritom považujú za materiály s vynikajúcimi akustickými vlastnosťami (pohltivosť, hustota, rýchlosť šírenia zvuku a pod.). Pri ich správnom využití v celkovej skladbe konštrukcie (poznaní princípu šírenia zvuku a konštrukčných zásad) možno účinnými opatreniami podstatne zlepšiť akustické vlastnosti stropu, aby boli porovnateľné s vlastnosťami niektorých silikátových stropov.

Spoločnosť Deceuninck vyvinula materiál, ktorý v sebe spája kvalitatívne vlastnosti dreva a PVC. Materiál je možné využiť ako pre projekty terás, vonkajších plôch určených na chodenie, tak aj pre vonkajšie obklady.

Na zvýšenie komfortu bývania v obytnom priestore či skvalitnenie pracovného prostredia v prevádzkových objektoch má vplyv aj skladba podlahovej konštrukcie, ktorá by okrem tepelnoizolačnej schopnosti mala spĺňať aj príslušné akustické požiadavky. To možno dosiahnuť vhodným výberom stavebných materiálov v súčinnosti so správnou realizáciou podlahy.

Spoločnosť Kronospan v Prešove získala ako prvá z prešovského regiónu a zároveň ako prvý výrobca veľkoplošných materiálov na báze dreva na Slovensku právo používať národnú environmentálnu značku. Ocenenie sa týka troch výrobkov na báze dreva: laminované drevotrieskové dosky s povrchovou úpravou, obkladové panely a plávajúce podlahy. Environmentálnu  značku zástupcom spoločnosti KRONOSPAN SK, s.r.o. slávnostne odovzdal minister životného prostredia SR Jaroslav Izák pri príležitosti otvorenia 14. medzinárodného festivalu filmov o životnom prostredí „ENVIROFILM 2008“.

Kombinácia konštrukčných materiálov – ocele a betónu – sa v stavebníctve používa veľmi často, najmä pri výstavbe výškových budov, priemyselných stavieb, mostov, ale aj rodinných domov a nadstavieb. Oceľ a betón sa môžu použiť samostatne, v zmiešaných konštrukčných systémoch, v spriahnutých konštrukciách z betónu a ocele a tiež v oceľových konštrukciách doplnených betónom.

Priemyselné budovy sa doteraz chápali len vo vzťahu k minimalizácii investičných nákladov. Požiadavky sa kládli najmä na stroje či strojné zariadenia a na ich funkčnosť, ale aj životnosť budovy sa často zabúdalo. Vzhľadom na znižovanie energetickej náročnosti, ako aj potreby tepla na vykurovanie sa v súčasnosti začína aj v oblasti priemyslu uvažovať o návrhu energeticky úsporných budov s cieľom vytvoriť vhodné vnútorné pracovné prostredie. Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní tepelnej pohody vnútorných priestorov priemyselných budov zohráva spolu s vhodným konštrukčným návrhom obvodového a strešného plášťa aj podlahová konštrukcia v kontakte s podložím.

Vozovky z dlažby, resp. dlažbových prvkov patria k najstarším konštrukciám vozoviek. Dôvodom je aj skutočnosť, že v minulosti neboli veľké možnosti výberu materiálu pre vozovky – okrem vhodne tvarovaných kameňov. Výnimkou bol bitúmenový materiál nájdený na Trinidade. Po týchto vozovkách chodili peší, jazdili vozy a neskôr aj motorové vozidlá.

Drevo je tradičný a rokmi osvedčený podlahový materiál. Oproti keramickej či kamennej dlažbe pôsobí na dotyk teplejšie a príjemnejšie, na druhej strane však vyžaduje väčšiu starostlivosť, ktorej zanedbanie môže viesť k viacerým poruchám. Kvalitu a životnosť drevenej podlahy ovplyvňuje okrem iných faktorov najmä vlhkosť, ktorá v interiéri stavby môže pochádzať z viacerých zdrojov.

Najmä pri rekonštrukciách starších bytov alebo zobytňovaní podkrovných priestorov sa používajú suché systémy podláh. Plávajúca podlaha zo sadrovláknitých dosiek je tuhá zmontovaná podlahová doska oddelená od podkladovej konštrukcie medzivrstvou zo suchého podsypu, prípadne polystyrénu alebo minerálnej izolácie.

Keramické dlaždice sú vhodnou nášľapnou vrstvou pre podlahové vykurovanie, najmä pre svoje tepelnotechnické vlastnosti. Dobre vedú teplo, ktoré sa rovnomerne rozdeľuje do plochy, a zároveň ho dokážu dlho udržať vďaka vysokej mernej tepelnej kapacite. Pri ich návrhu či realizácii však treba dbať na dĺžkovú teplotnú rozťažnosť jednotlivých materiálov a zmeny rozmerov, ktoré s tým súvisia. Z toho vyplýva, že ak sa nenavrhne vhodná konštrukcia či správne umiestnenie dilatačných škár v keramickej dlažbe s podlahovým vykurovaním, môže dôjsť k jej porušeniu.

Úžitkové podlahy v priemysle nie sú len stavebné plochy, ako napr. stropy alebo steny. Sú to systémy, ktoré sú okrem statického zaťaženia namáhané aj výrobnými procesmi, či už mechanicky, tepelne, alebo chemicky. Okrem toho musia priemyselné podlahy spĺňať rad prevádzkových požiadaviek, ako napr. protišmykovú bezpečnosť, preklenovanie trhlín, požiarnu bezpečnosť, schopnosť odvádzania elektrického náboja, estetický vzhľad, jednoduchú údržbu a ošetrovanie, dlhú životnosť atď., aby sa zabezpečila ich funkčnosť.