Stavebníctvo

Na zvýšenie komfortu bývania v obytnom priestore či skvalitnenie pracovného prostredia v prevádzkových objektoch má vplyv aj skladba podlahovej konštrukcie, ktorá by okrem tepelnoizolačnej schopnosti mala spĺňať aj príslušné akustické požiadavky. To možno dosiahnuť vhodným výberom stavebných materiálov v súčinnosti so správnou realizáciou podlahy.

Čadič, vo svete známy ako bazalt, patrí medzi prírodné kamenné materiály s dlhou životnosťou. Používaný na cestách, chodníkoch, námestiach a iných exponovaných miestach preukázal svoju odolnosť proti trvalému zaťaženiu, soliam i chemickým rozmrazovacím prostriedkom. Jeho tvrdosť a problematická obrábateľnosť však v značnej miere obmedzovali rozšírenie tohto prírodného materiálu v priemysle a stavebníctve. Väčšiu možnosť uplatnenia čadiča v týchto odvetviach priniesol až rozvoj petrurgie (spracovania nekovových rúd tavením a odlievaním) v 20. storočí.

Spoločnosť Kronospan v Prešove získala ako prvá z prešovského regiónu a zároveň ako prvý výrobca veľkoplošných materiálov na báze dreva na Slovensku právo používať národnú environmentálnu značku. Ocenenie sa týka troch výrobkov na báze dreva: laminované drevotrieskové dosky s povrchovou úpravou, obkladové panely a plávajúce podlahy. Environmentálnu  značku zástupcom spoločnosti KRONOSPAN SK, s.r.o. slávnostne odovzdal minister životného prostredia SR Jaroslav Izák pri príležitosti otvorenia 14. medzinárodného festivalu filmov o životnom prostredí „ENVIROFILM 2008“.

Kombinácia konštrukčných materiálov – ocele a betónu – sa v stavebníctve používa veľmi často, najmä pri výstavbe výškových budov, priemyselných stavieb, mostov, ale aj rodinných domov a nadstavieb. Oceľ a betón sa môžu použiť samostatne, v zmiešaných konštrukčných systémoch, v spriahnutých konštrukciách z betónu a ocele a tiež v oceľových konštrukciách doplnených betónom.

Vlastník, fyzická alebo právnická osoba má od prvého januára tohto roka zo zákona povinnosť zaobstarať si energetický certifikát. Podľa § 14 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa povinnosť energetickej certifikácie vzťahuje na nové budovy a na vo významnej miere obnovované existujúce budovy, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári. O význame tohto zákona, ako aj o jeho implementácii do praxe sme sa porozprávali s prof. Ing. Zuzanou Sternovou, PhD., z VVÚPS-NOVA, výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb, spol. s r. o., ktorá spolupracovala na tvorbe zákona o energetickej hospodárnosti budov.

Priemyselné budovy sa doteraz chápali len vo vzťahu k minimalizácii investičných nákladov. Požiadavky sa kládli najmä na stroje či strojné zariadenia a na ich funkčnosť, ale aj životnosť budovy sa často zabúdalo. Vzhľadom na znižovanie energetickej náročnosti, ako aj potreby tepla na vykurovanie sa v súčasnosti začína aj v oblasti priemyslu uvažovať o návrhu energeticky úsporných budov s cieľom vytvoriť vhodné vnútorné pracovné prostredie. Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní tepelnej pohody vnútorných priestorov priemyselných budov zohráva spolu s vhodným konštrukčným návrhom obvodového a strešného plášťa aj podlahová konštrukcia v kontakte s podložím.

Najväčšou plochou a súčasťou obalovej konštrukcie každej budovy je jej obvodový plášť. Jeho zložitosť spočíva najmä v množstve, rozmanitosti a veľakrát aj v rozporuplnosti požiadaviek, ktoré sa na túto konštrukciu kladú. Musí byť dostatočne únosný, spoľahlivo chrániť vnútorné prostredie budov proti poveternostným vplyvom i únikom tepla v zimnom období a zároveň nemôže v lete prepúšťať nadmerné tepelné zisky zo slnečného žiarenia. Mal by byť ochranou proti hluku prichádzajúcemu z vonkajšieho prostredia, zároveň vytvárať čo najkvalitnejší kontakt s týmto prostredím a zabezpečovať dostatočné prirodzené osvetlenie interiéru. Okrem technických parametrov a vlastností musí obvodový plášť spĺňať i nemenej dôležité estetické (výrazové a materiálové) požiadavky.

Prevádzka vykurovacej sústavy prináša v praxi nejeden problém. Ako zabezpečovať trvalú funkčnosť vykurovacej sústavy? Tento článok je prvý zo série článkov, ktorými chceme správcom a užívateľom bytov poradiť pri riešení problémov.

Vozovky z dlažby, resp. dlažbových prvkov patria k najstarším konštrukciám vozoviek. Dôvodom je aj skutočnosť, že v minulosti neboli veľké možnosti výberu materiálu pre vozovky – okrem vhodne tvarovaných kameňov. Výnimkou bol bitúmenový materiál nájdený na Trinidade. Po týchto vozovkách chodili peší, jazdili vozy a neskôr aj motorové vozidlá.

V komunikačnej a výpočtovej technike sa za ostatné roky urobil obrovský pokrok. Telefóny aj počítače sú dostupné širokému okruhu ľudí a ich miniaturizovanie a sofistikovanosť sú také dokonalé, že sa stali prirodzenou súčasťou našich životov. Sprevádzajú nás aj v domácnostiach, ktoré sa postupne stávajú podľa našich predstáv inteligentnými.

Strešné okná patria k najdôležitejším stavebným prvkom podkrovia. Ich vlastnosti rozhodujú o kvalite života a spokojnosti užívateľov podkrovných miestností. Za výber správneho strešného okna a jeho umiestnenie zodpovedá v prvom rade projektant, ktorý by mal poznať a rešpektovať predstavu budúcich užívateľov o spôsobe využitia podkrovných miestností a tomu prispôsobiť aj výber a rozmiestnenie strešných okien.

Okná patria do skupiny náročných výrobkov, najmä z hľadiska vplyvu okolitých konštrukcií objektu. Mnohí zákazníci chcú už dnes investovať efektívne z dlhodobého hľadiska. Cena pri výbere okien už nezastáva prvoradé miesto. Trendy v oblasti okien a dverí, ktoré sú už v Európe každodennou realitou, budú onedlho aj na Slovensku bežným štandardom. Vývoj smeruje k prvkom, ktoré zlepšujú tepelnoizolačné parametre okennej konštrukcie ako celku.

Pevná ako skala. Aby sa strecha nestala kameňom úrazu pri stavbe alebo rekonštrukcii domu, zvoľte si betónovú strešnú krytinu od KM Beta. Odolnosť, pevnosť a dlhá životnosť sú vlastnosti betónovej strešnej krytiny, pod ktoré sa v značnej miere podpisuje kamenná zložka betónu.

V súčasnosti je na Slovensku približne 650-tisíc bytov v bytových domoch postavených hromadnými formami výstavby, väčšinou panelovou technológiou. Prvé panelové budovy boli postavené v roku 1956. To znamená, že za takmer 40 rokov výstavby prešli rôznymi obdobiami konštrukčných systémov, technických noriem, použitých materiálov a kvality práce. Vzhľadom na množstvo a vek panelových budov, ako aj skutočnosť, že ich údržbe nebola venovaná potrebná pozornosť, je ich diagnostika a sanácia nanajvýš aktuálna.

V dnešnej modernej dobe sa trendom pri navrhovaní domov stáva priestrannosť, farebnosť a svetlom zaliate obývacie priestory. Dokonalá súhra interiéru s exteriérom, predstavuje miesto, kde sa chceme cítiť pohodlne a príjemne. Zladenie všetkých detailov tak po materiálovej, ako aj farebnej stránke už nenechávame na náhodu. Navyše, čoraz častejšie volíme kvalitu.