Ochrana pred hlukom by sa mala začínať už v projektovej príprave

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame so sťažnosťami na susedský hluk, hluk šíriaci sa z bežného hovoru alebo reprodukovanej hudby, hluk prenikajúci zvonku, kde ide o nedostatočnú zvukovú izoláciu medzibytových priečok, stropných konštrukcií, ale i obvodového plášťa a výplňových konštrukcií otvorov. Situácia je o to vážnejšia, že nejde o staršie bytové domy alebo klasické panelové domy, ale o súčasné novostavby bytových domov.

Pozrime sa teda na niektoré zvukovoizolačné a zvukovopohltivé vlastnosti stavebných materiálov. Zvukovoizolačná schopnosť konštrukcie predstavuje zjednodušene schopnosť konštrukcie prepustiť na ňu dopadajúci hluk v zoslabenej miere. Vzduchová nepriezvučnosť je potom základným kritériom pre hodnotenie zvukovoizolačných vlastností stavebných konštrukcií.

Základným dokumentom platným v súčasnosti je norma STN 73 0532 – Akustika. Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií. Táto norma hovorí o požiadavkách na zvukovú izoláciu medzi miestnosťami v budovách, na obvodové plášte budov a okien a o odporúčaných požiadavkách na zvýšenú zvukovú izoláciu medzi miestnosťami bytu.

V procese posudzovania skutočných zvukovoizolačných vlastností stavebných konštrukcií na stavbe – teda pri meraní ich stavebnej nepriezvučnosti – možno sledovať rozdiel medzi hodnotami nepriezvučnosti udávanými výrobcami, ktoré sa namerali v laboratórnych skúšobných komorách s vylúčením prenosu hluku vedľajšími cestami, a medzi nameranou hodnotou po zabudovaní priamo na stavbe.

V mnohých prípadoch sa možno stretnúť aj s 10-decibelovým rozdielom. Uvedená skutočnosť je často spojená s existenciou akustických mostov v konštrukciách stien, stropov, podláh a v miestach ich vzájomných stykov. Na stavbách mnohokrát nachádzame medzibytové konštrukcie, ktoré sú nelogicky oslabené zabudovanými inštaláciami, prierazmi či otvormi. Dokonca ich projektant často celkom nepochopiteľne navrhne z materiálov, ktoré vôbec nie sú vhodné na realizáciu konštrukcie oddeľujúcej obytné miestnosti jednotlivých bytov. Dostatočná zvuková izolácia medzibytových priečok, t. j. meraním preukázaná hodnota stavebnej nepriezvučnosti, ktorá bude vyššia než normou požadovaných 52 dB, by sa mala stať bežným štandardom.

V prípade novostavby bytového domu by mala byť súčasťou ponuky pre každého záujemcu o kúpu bytu. Určite nie je príjemné zistenie, že po nasťahovaní sa do bytu v cene niekoľkých miliónov korún prichádza klient o peniaze i súkromie. A namiesto intimity sa po príchode domov zdraví so susedom cez stenu…

Nemenej dôležité v štádiu projektovania bytového domu je uvedomenie si existencie tzv. štrukturálneho hluku, ktorý sa šíri konštrukciami – napr. v prípade umiestnenia kúpeľne k stene oddeľujúcej ju od spálne sa projektant a realizačná firma vystavujú riziku sťažností na hluk, opakovaných meraní a reklamácií zo strany obyvateľa spomenutej spálne.

Bežná hladina hluku v nočnom čase sa v spálni bytu zvyčajne pohybuje v intervale od 20 do 30 dB (A). V prípade napúšťania vody do vane, ktorá je pri medzibytovej priečke, prípadne pustením sprchy okamžite zobudíme suseda za stenou hlukom presahujúcim hodnotu aj 50 dB (A). Odstraňovanie takejto chyby stavby býva komplikované a nie vždy je možné dosiahnuť uspokojivý výsledok.

V prípade prieniku hluku cez vertikálne alebo horizontálne konštrukcie je vhodné zvýšenie plošnej hmotnosti konštrukcie. Nakoľko však táto úprava nie je vždy možná, správnym riešením býva návrh akustickej násobnej, prípadne kombinovanej konštrukcie. Uvedené konštrukcie sa najčastejšie zhotovujú ako predsadené sadrokartónové steny so vzduchovou medzerou čiastočne vyplnenou zvukovou izoláciou. Vhodným riešením sú tiež konštrukcie realizované na princípe celoplošného nalepenia zvukovej izolácie i sadrokartónovej dosky vo viacerých vrstvách. V tomto prípade dochádza k odstráneniu nosných profilov – akustických mostov, ktoré sú charakteristické pre klasické sadrokartónové predsteny.

Zvukovopohltivá schopnosť materiálu je jeho schopnosť pohltiť dopadajúcu zvukovú energiu. Činiteľ zvukovej pohltivosti je potom definovaný ako pomer zvukovej energie pohltenej k zvukovej energii dopadajúcej. Akustické materiály určené na pohlcovanie zvuku majú v prevažnej väčšine prípadov len minimálnu nepriezvučnosť.

Materiály určené na pohlcovanie zvuku nachádzajú uplatnenie všade tam, kde treba korigovať čas dozvuku v miestnosti a upraviť charakter zvukového poľa v miestnosti. V prípade bytových a rodinných domov ide o miestnosti s domácim kinom, posluchové miestnosti či malé nahrávacie štúdiá. V prípade priestorov určených na spracovanie zvuku a obrazu sa používajú kombinácie pohltivých a odrazivých materiálov, difúzory a atypické akustické prvky a výrobky.

Súčasné trendy v modernom spôsobe zariaďovania interiérov sú charakteristické absenciou pohltivých materiálov v priestore. Hladké omietky, plávajúce podlahy, dlažby či veľké zasklené plochy okien a fasád predstavujú len minimálnu pohltivosť. Pochopiteľne, nedávajú ani predpoklad na dobré posluchové podmienky viackanálových zvukových systémov, ale často ani obyčajnej stereo reprodukcie hudby. Možným riešením je použitie estetických perforovaných sadrokartónových systémov, drevených obkladov fungujúcich na princípe kmitajúcich platní alebo rezonátorov či obkladov na báze minerálnych vlákien s povrchovou úpravou podobajúcou sa farbou i štruktúrou bežnej omietke.

V prípade prieniku hluku do miestnosti cez obvodový plášť treba skontrolovať druh a stav okien, fasády, resp. použitého zasklenia. Vzhľadom na rozdiel vo zvukovoizolačných vlastnostiach plnej a transparentnej časti obvodového plášťa väčšinou postačuje venovať sa detailom styku okenného rámu a krídla, osadeniu okna v ostení, parapetu, detailu styku okenného krídla a rámu, prípadne voľbe vhodného zasklenia a spôsobu uloženia skla v zasklievacej drážke. Negatívny vplyv stykov rámov a krídiel, fasádnych prvkov, stĺpikov a priečok na celkovú hodnotu indexu stavebnej nepriezvučnosti vedie mnohokrát k poddimenzovaniu zvukovoizolačných vlastností zasklených častí obvodového plášťa. Rovnako býva nedostatkom mnohých projektov neuvedomenie si skutočnosti, že nepriezvučnosť konštrukcie je frekvenčne závislá hodnota.

Pomerne často sa vyskytujúcim problémom dnešných novostavieb je skutočnosť, že nedokážeme vetrať miestnosti oknami bez toho, aby sme neboli obťažovaní hlukom z dopravy. Aj v prípade správne navrhnutých vlastností zasklenia z hľadiska nepriezvučnosti treba okno na vetranie aspoň pootvoriť. V tejto chvíli však okno stráca svoje zvukovoizolačné vlastnosti, aké malo v uzavretom stave.

Je len prirodzené, že kvalitná novostavba by mala mať – ak stojí pri frekventovanej komunikácii – vyriešený spôsob vetrania zabezpečujúci dostatočnú výmenu vzduchu. A to súčasne so splnením požiadaviek na prípustné hodnoty hluku vo vnútri stavby. Riešením zvyčajne býva inštalácia akusticky utlmených vetracích štrbín v kombinácii s ventilátorom vo vnútri dispozície bytu.

Aké poučenie z toho vyplýva? Pokúsme sa všetci prispieť k zvýšeniu kvality bývania tým, že my projektanti budeme navrhovať kvalitné stavby, realizačné firmy budú používať kvalitné materiály a na stavbe odvedú kvalitnú prácu a investori budú akceptovať zvýšené náklady spojené so splnením požiadaviek uvedených v technických normách a predpisoch. No a budúci majitelia bytov a domov sa budú pred ich kúpou viac zaujímať o ich technické vlastnosti.

Text: Ing. Peter Zaťko
Foto: archív autora

Autor je akustik, A&Z Consulting, s. r. o.