Spoločnosť TSS GRADE, a. s., prešla za posledný rok komplexnou finančnou a organizačnou reštrukturalizáciou, ako aj zmenou systému riadenia. V súčasnosti sa sústreďuje na stabilizáciu na trhu železničnej infraštruktúry, ako aj na možnosť rozšírenia svojej pôsobnosti do ostatných segmentov. O plánoch na nasledujúce obdobie sme sa rozprávali s jej generálnym riaditeľom Ing. Dušanom Chovancom.
Železničná doprava má svoje nezastupiteľné miesto najmä pri prepravách, ktoré je vzhľadom na ich objem, rozmery nákladu, prepravné vzdialenosti a ďalšie charakteristiky výhodnejšie uskutočňovať po železnici ako po ceste. V rámci osobnej prepravy predstavuje železnica dostupný, rýchly, bezpečný, environmentálne a cenovo prijateľný druh dopravy spĺňajúci podmienku zabezpečenia dopravnej obslužnosti daného územia.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby. Môžete si v ňom prečítať rozhovor s významným slovenským vedcom, doc. Andrejom Jaroševičom, ako aj konateľom spoločnosti STRABAG, Ing. Branislavom Lukáčom. Hlavnou témou časopisu je železničná doprava, v rámci ktorej je predstavená stratégia ŽSR na nasledujúce obdobie, modernizácia železničného uzla Žilina či optimalizácia medzistaničného úseku Devínska Nová Ves – Zohor. Informácie o najvýznamnejších problémoch na úseku diaľnice D1 Turany – Hubová nájdete v článku o komplexnom riešení dopravy v tomto úseku prostredníctvom tunela Veľká Fatra.
Modernizovaním úseku trate Krompachy – Kysak dosiahneme potrebné parametre vyplývajúce z uzavretých dohôd AGC a AGTC, zvýši sa traťová rýchlosť, priestorová priechodnosť, únosnosť železničného spodku, kultúra, komfort, bezpečnosť cestujúcich a prevádzky. Zníži sa negatívny vplyv na obyvateľstvo a zlepší sa životné prostredie.
Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Púchov je súčasťou V. európskeho koridoru. V novembri 2009 sa začala modernizovať časť na úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša. Hlavnou úlohou modernizácie trate na traťovú rýchlosť do 160 km/h je umožniť lepšiu prístupnosť k Transeurópskej dopravnej sieti a dopravnej sieti susediacich štátov. Stavba musí po realizácii spĺňať požiadavky na zaistenie interoperability európskeho železničného systému v zmysle zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach.
Trať v medzistaničnom úseku Devínska Nová Ves – Zohor je súčasťou IV. medzinárodného železničného koridoru Berlín – Praha – Kúty – Bratislava – Štúrovo – Budapešť – Konstanca – Istanbul. Cez územie Slovenska prechádza v dĺžke 210 km. V roku 2000 podpísali generálni riaditelia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a Českých dráh (ČD) Memorandum o modernizácii železničného spojenia Praha – Bratislava. Predstavitelia oboch železníc sa zaviazali zvýšiť traťovú rýchlosť pre osobnú dopravu na 160 km/h a pre nákladnú dopravu na 120 km/h. Memorandum bolo východiskom modernizácie koridoru č. IV na Slovensku.
V roku 2002 sa začala projektová príprava ďalšieho úseku železničného koridoru Bratislava – Žilina – Košice z Nového mesta nad Váhom do Púchova. Prvý stupeň projektu, dokumentácia na územné rozhodnutie (DUR), sa týkal ešte celku, teda celých 60 km. DUR mala vychádzať z pôvodnej technickej štúdie z roku 1995, ale hneď v úvode projektovania sa ukázalo, že napríklad trasa a lokalizácia cestných mimoúrovňových krížení sa nedajú dodržať. Navyše, nikto nezabezpečil, aby sa budúca modernizovaná trať preniesla do územných plánov miest a obcí.
Dopravná politika Európskej únie definuje železničnú dopravu ako takzvanú zelenú dopravu, teda najekologickejší spôsob prepravy. Tieto definície sú upravené napríklad v Bielej knihe z roku 2011, kde sú stanovené ambiciózne priority železničnej dopravy. Ich napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor a efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby železničná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.
Mestské štruktúry výrazne ovplyvňuje rozvoj všetkých druhov dopravy. Ak sa zachová primeraná rovnováha medzi jednotlivými prvkami prepravy, pričom prioritu priradíme doprave osôb, organizmus miest vie v dostatočnej miere negatíva, sprevádzajúce jej rozvoj, vstrebať a zachovať si zodpovedajúcu kvalitu. Ak nedokážeme primeraným spôsobom reagovať, nastávajú disproporcie, ktoré sa len veľmi ťažko eliminujú.
Dňa 4. marca 2012 bola spustená plná prevádzka zriaďovacej stanice Žilina – Teplička. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o stavbu, ktorá sa dočkala svojho plnohodnotného uvedenia do prevádzky po viac ako 50 rokoch predprojektovej a projektovej prípravy a po viac ako 35 rokoch od začatia stavebných prác.
V roku 1994 sa Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pripojili k projektu transeurópskych multimodálnych koridorov. Cez územie Slovenskej republiky prechádzajú koridory č. IV, V a VI. História ich modernizácie sa začala písať v roku 2000, keď sa začalo aj s výstavbou trate na V. koridore v úseku Cífer – Trnava. Možno konštatovať, že táto stavba naštartovala proces modernizácie slovenských železničných koridorových tratí.
Železničný traťový úsek Žilina – Čadca je súčasťou európskej magistrály C-E 40 a na základe dohôd patrí medzi európske koridory úrovne VI. Z tohto začlenenia do medzinárodnej siete kombinovanej dopravy vyplynula potreba modernizácie nielen samotnej železničnej trate, ale celej dopravnej infraštruktúry tak, aby zodpovedala požiadavkám prijatým v rámci európskych dohôd AGC a AGTC.
Úsek železničnej trate Púchov – Považská Bystrica je súčasťou 1. etapy stavby modernizácie železničnej trate Púchov – Žilina, ktorá leží na koridore č. Va. Etapa č. 1 bola v stupni dokumentácie pre stavebné povolenie rozdelená na dve samostatné časti a traťový úsek Púchov (mimo železničnej stanice) – Považská Bystrica (mimo železničnej stanice) tvorí samostatnú stavbu.
Neustály nárast podielu cestnej prepravy na prepravnom trhu v Európe znižuje mobilitu a spomaľuje trvalo udržateľný rozvoj. Jednou z alternatív, ako nahradiť cestnú prepravu vo vnútrozemských štátoch, je kombinovaná doprava, teda využitie environmentálne akceptovateľnej železničnej a vodnej dopravy spolu s flexibilnou cestnou dopravou. Intermodálna preprava, ktorej súčasťou je kombinovaná doprava, sa stáva jedným z nosných systémov prepravy na zabezpečenie jej udržateľného rozvoja.
Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Púchov je súčasťou V. európskeho koridoru. Modernizácia v časti úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša sa začala v novembri 2009 a predpokladaný čas výstavby je 48 mesiacov.
