V Prahe vzniká prvá štvorkoľajová trať, ktorá uľaví úsekom, ktoré nezvládajú intenzitu dopravy. Modernizáciu železničného koridoru medzi pražskou hlavnou stanicou a stanicou Hostivař má pod taktovkou tím divízie 5 spoločnosti Metrostav, ktorá je lídrom združenia.
V článku opisujúcom naše skúsenosti z procesov posúdenia vplyvov na životné prostredie poukazujeme na problémy, ktoré majú závažný vplyv na náklady, ako aj na časovú náročnosť prípravy dopravných stavieb (nielen) vo verejnom záujme. Veríme, že hovoriť o problémoch je prvým krokom k nájdeniu ich riešenia.
„Stavebná produkcia ostáva v plusových číslach a tento trend by mal pokračovať aj v roku 2020,“ uviedla štátna tajomníčka MDV SR Ladislava Cangelová na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, ktoré sa aktuálne konalo 4. 11. 2019. Cieľom ministerstva je, aby bol v zásobníku dostatok zákaziek, pretože nespojitosť spôsobuje problémy nielen ministerstvu, ale v konečnom dôsledku aj občanom SR.
Výstavba novej železničnej trate na úseku Púchov – Považská Bystrica – Považská Teplá je v plnom prúde a dostáva sa do druhej polovice samotnej realizácie. Líniová stavba sa počas roka 2018 zásadným spôsobom zmenila, a to vďaka tomu, že boli dokončené dve ucelené časti stavby UČS 45 a UČS 46, pričom ostatné UČS sú v značnom štádiu rozpracovanosti.
Význam zelene v meste sa s postupujúcou zmenou klímy preklápa čoraz významnejšie z estetickej funkcie na nástroj zmiernenia extrémnych teplôt či dažďov. Nevyhnutná zmena prístupu pri navrhovaní riešenia verejných priestranstiev a silnejúca potreba zvyšovať podiel zelených plôch sa v poslednom období začali prejavovať aj pri technickom návrhu povrchu električkových tratí.
Jedným zo zásadných faktorov, ktoré podmieňujú rozmiestňovanie funkčných aktivít v území, je doprava. Zodpovednosť za životné prostredie, ako aj požiadavky na efektívnosť prepravy by mali smerovať k podpore jej kapacitných a efektívnych foriem, medzi ktoré patrí najmä koľajová doprava. To je jeden z princípov udržateľného rozvoja mesta a konceptu Smart City.
Z hlavnej železničnej stanice v Bratislave nie je možné urobiť stanicu európskej úrovne. Limituje ju stav aj rozmer. Štát sa preto pripravuje na výstavbu nového uzla. Ako riešenie sa ponúka obnova železničnej stanice Filiálka, kde sa doprava skončila v roku 1985, a stanica odvtedy chátra. Nachádza sa blízko centra mesta, neďaleko Trnavského mýta.
Na koridore V sú inštalované najmodernejšie technológie z oblasti zabezpečovacej techniky, ktoré spoločnosť Siemens ponúka. Aktuálne zabezpečujú viac ako 180 km trate – úsek medzi stanicami Bratislava-Rača a Horný Hričov. Na celom úseku je nasadené elektronické stavadlo SIMIS W v kombinácii s operačným a kontrolným systémom ILTIS. Vďaka nasadeniu ETCS si cestujúci môžu vychutnať pohodlnú jazdu rýchlosťou 160 km/h.
Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
Hlavným účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate na dosiahnutie európskych parametrov podľa platných medzinárodných dohôd. Dôležitým parametrom je zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Dĺžka úseku v existujúcom trasovaní je 18,742 km, v navrhovanom trasovaní (po modernizácii) 15,928 km. Stavba obsahuje 351 stavebných objektov a 154 prevádzkových súborov.
Stavba „ŽSR, ŽST Trenčín – ŽST Trenčianska Turná – Mníchova Lehota KRŽZ kol. č. 1“ sa realizovala z dôvodu nevyhovujúceho stavu a zastaraného typu železničného zvršku v danom úseku a z dôvodu zvýšenia únosnosti trate na triedu zaťaženia D4 – 22,5 t. Celková dĺžka modernizovaného úseku je 5 056 m.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2018. Jeho hlavnou témou je železničná doprava.
Od uvedenia prvého elektronického stavadla SIMIS W na Slovensku do prevádzky (žst. Trnava v roku 2005) uplynulo už viac ako 10 rokov. Medzičasom boli na koridore č. V inštalované ďalšie elektronické stavadlá a do prevádzky bol uvedený systém ETCS. Vrcholom pomyselnej pyramídy riadiaceho systému je centrum riadenia dopravy, ktoré umožnilo centralizovať ovládanie a tak zefektívniť využívanie možností tratí a samotného systému.
Začlenením tratí ŽSR do vybraných európskych koridorov a ich modernizáciou vzniká súčasne pre Slovenskú republiku úloha meniť podiel železničnej dopravy na diaľkovej a medzištátnej tranzitnej doprave, pričom výhodou je práve priaznivá energetická náročnosť železničnej dopravy a súvisiace ekologické zaťaženie územia v porovnaní s ostatnými druhmi dopráv na území Slovenska. Začlenenie tratí je však podmienené splnením technických podmienok a dosiahnutím parametrov tratí s prioritným dôrazom na rýchlosť a bezpečnosť prepravy.
To, že sa rekonštrukcia železníc v Českej republike dostáva z koridorov a celoštátnych tratí aj na trate regionálne, dokazuje okrem iného aj rekonštrukcia dvoch tratí horského charakteru, ktorú pripravil v minulom období investor Správa železniční dopravní cesty, státní organizace (SŽDC). Rekonštrukcia sa týkala tratí Liberec – Tanvald a Klatovy – Železná Ruda, ktoré možno považovať za „vstupnú bránu“ do Jizerských hôr, resp. Šumavy.
