V súčasnosti sa tím nemeckých odborníkov s aktívnou podporou STRABAGu zaoberá výskumom udržateľného technologicky vyspelého asfaltu pre zníženie hluku a znečistenia ovzdušia z cestnej dopravy, tzv. NaHiTas (Nachhaltiger HighTech-Asphalt).
V predchádzajúcich článkoch cyklu o nízkoteplotných asfaltových zmesiach (NAZ) sme sa zaoberali tým, o čo vlastne ide a zmenami v súvislosti s novým TKP 41. Venovali sme sa spôsobom výroby NAZ a skúsenostiam skupiny COLAS s touto technológiou na Slovensku. V tomto záverečnom článku predstavíme výsledky štúdií, ktoré sa vykonali v rámci skupiny COLAS na Slovensku či v iných krajinách alebo na ktorých táto skupina participovala. Aby sme neboli ďaleko od reality a uväznení v laboratóriách, budeme hovoriť aj o terénnych skúškach a ich výsledkoch.
Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj. Prekonali sa všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo prinieslo zvýšené požiadavky nielen na kapacitu komunikácií, ale aj na životnosť vozoviek. Po zavedení mýta sa zvýšila aj intenzita ťažkej nákladnej dopravy na cestách I. a II. triedy, čo negatívne vplýva na kvalitu a bezpečnosť jazdy. Stav ciest I. a II. triedy je na viacerých miestach Slovenska v havarijnom stave a je len otázkou času, kedy budú tieto úseky prejazdné iba s obmedzeniami.
Od 1. januára 2017 sú v platnosti nové TKP 41 venované nízkoteplotným asfaltovým zmesiam (NAZ). V ostatnom čísle sme stručne hovorili o význame NAZ a o zmenách, ktoré sa dotknú výrobcov. V druhej časti článku sa zameriame na konkrétne technológie výroby NAZ a na skúsenosti s NAZ, ktoré nadobudla skupina COLAS počas svojho pôsobenia na tunajšom trhu.
V praxi sa už používajú viaceré technológie, ktorými možno znížiť teploty pri výrobe asfaltových zmesí. Základnou požiadavkou na ich uplatnenie je dosiahnutie rovnakej spracovateľnosti a rovnakých výsledných parametrov asfaltových zmesí ako pri štandardných asfaltových zmesiach [7].
Podľa štatistík bezpečnosti cestnej premávky sú najčastejšou príčinou vzniku dopravných nehôd človek a jeho správanie, technický stav a spoľahlivosť vozidla a tretím v poradí je stav cestnej komunikácie a prostredia v jej okolí (návrhové prvky, značenie, pevné prekážky a odvodnenie).
Cestu I/62 v Trnavskom kraji medzi Sencom a Sládkovičovom v km 9,344 až 22,146 a cestu I/75 medzi Sládkovičovom a Galantou v km 0,00 až km 5,95 pozná snáď každý motorista. Svojím smerovým vedením vytvára tento úsek výborné predpoklady na plynulú a bezproblémovú jazdu, problémom je však kvalita povrchu vytvoreného z cementobetónových dosiek.
Od 26. júna je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 3/2015. Jeho hlavnou témou sú vozovky – ich konštrukcie a materiály. Pozornosť venujeme otázkam vystužovania asfaltových vozoviek, rekonštrukcie starších cementobetónových vozoviek, inovatívneho prístupu k navrhovaniu nových asfaltových vozoviek či uplatnenia nízkoteplotných zmesí na Slovensku. Objavuje sa aj aktuálne implementovanie výsledkov výskumu globálneho otepľovania na Slovensku do navrhovania vozoviek.
Problematika hluku sa v uplynulých rokoch stala v krajinách Európy aktuálnou odbornou aj politickou témou. Podarilo sa vyvinúť nové technológie asfaltových vozoviek, ktoré znižujú hlučnosť od dopravy a sú použiteľné pri pozemných komunikáciách v zastavanom i nezastavanom území.
Povrch každej vozovky je to, čo každého vodiča najviac zaujíma. Je to predovšetkým preto, že od vlastností povrchu vozovky závisí bezpečnosť jazdy (napríklad protišmykové vlastnosti, odvod vody z povrchu vozovky), jej pohodlie (hlučnosť, otrasy) a mnoho ďalších podstatných charakteristík.
V novembri 2012 sa v Bratislave uskutočnil XVII. seminár Ivana Poliačka so zameraním na prípravu, projektovanie a realizáciu stavieb diaľnic a rýchlostných ciest v SR. Článok ponúka stručný prehľad prezentovaných príspevkov odborníkov, ako aj poznatky zo zahraničia. Opisuje progresívne riešenia objektov na úsekoch rýchlostnej cesty R1 navrhnuté v projektoch, použitie nových cestných stavebných materiálov aj problémy pri zavádzaní nových technológií.
Dlhodobá trvácnosť ciest s cementobetónovým krytom je dobre známa. Podobne ako skutočnosť, že betónové cesty nepotrebujú takmer nijaké opravy a údržbu, čo prispieva k plynulosti dopravy a znižuje množstvo dopravných zápch. Málo sa však vie o tom, že betónové cesty dokážu prispieť k zníženiu emisií CO2, zvyčajne sa však tvrdí práve opak.
Neustály nárast dopravy a zvyšovanie zaťaženia ciest vyžaduje použitie inovatívnych riešení vystuženia asfaltových vrstiev pri použití tradičného zloženia vozovky. Úlohou vystuženia je zlepšiť, optimalizovať charakteristiky tradične používaných materiálov, t. j. redukovať vznik pozdĺžnych a priečnych trhlín, redukovať vytváranie koľají a, samozrejme, zvýšiť životnosť vozovky s predĺžením intervalu údržby. Typy používaných výstužových materiálov sú rôzne – od špeciálnych bitúmenových polypropylénových geotextílií cez geomreže zo sklených vláken až po oceľové výstuže z dvojzákrutovej siete.
Medzinárodná organizácia Združenie svetových cestných kongresov (AIPCR/PIARC), ktorá každé štyri roky usporadúva svetový cestný kongres, ocenila pri príležitosti XXIV. kongresu v Mexiku prestížnou cenou Maurice Milne medal Price výsledky výskumnej práce kolektívu z Japonska. Z publikovaného opisu riešenia vyplýva, že problematikou sa zaoberali viac ako štyri roky. V článku je komentovaný opis uverejnený v časopise Routes/Roads [1].
Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.
