Od 9. septembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 4/2014. Jeho hlavnou témou je geotechnika a zakladanie stavieb, v rámci ktorej sa predstavuje množstvo zaujímavých riešení a realizácií na Slovensku a v Českej republike – či už ide o geotechnické konštrukcie na stavbe železníc, diaľnic, sanácie svahových deformácií a skalných rútení alebo pilótové základy.
Voda predstavuje fenomén, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje návrh stavebnej konštrukcie. Jej podcenenie vedie k poruchám konštrukcií, ktorých sanácia si vyžaduje nemalé finančné náklady. Príčiny negatívneho pôsobenia vody na stavebné konštrukcie môžu byť rôzne – nevhodné zásahy do režimu prúdenia povrchových a podzemných vôd, nerešpektovanie interakčných vzťahov medzi konštrukciou a horninovým prostredím, neadekvátny návrh stavebnej konštrukcie a podobne. Vplyvy negatívneho pôsobenia vody sú prezentované na príkladoch porúch vybraných inžinierskych konštrukcií.
Každoročne sa opakujúce záplavy predstavujú ľudské nešťastie a zároveň so sebou prinášajú obrovské ekonomické škody. Veľké škody môžu napáchať aj extrémne prietoky vo vodných tokoch, ktoré môžu porušiť nespevnené brehy riek najmä v oblastiach výstavby nových infraštruktúrnych projektov v blízkosti vodných tokov. Predkladaný príspevok prezentuje možnosti využitia geosyntetických materiálov pri ochrane brehov riek proti erózii a zároveň možnosti riešenia izolácií pri výstavbe záchytných nádrží.
V zmysle normatívneho predpisu Eurokód 7: Navrhovanie geotechnických konštrukcií sa pri návrhu pilótových základov musí vychádzať zo statických zaťažovacích skúšok alebo z výpočtových metód preukázaných statickými zaťažovacími skúškami v porovnateľných podmienkach. Statické zaťažovacie skúšky tak zostávajú rozhodujúcim podkladom pri návrhu hĺbkových základov. Ak sa v procese projektovania použijú sprostredkované výsledky, t. j. nezistené priamo na danej stavbe, vyžadujú si vyššiu mieru zabezpečenia a v konečnom dôsledku môžu viesť k predraženiu pilótových základov.
Systémy vystužovania zemín geosyntetikou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov a násypov. Príspevok opisuje systém vystužovania zemín pohľadovými betónovými prefabrikátmi a geopásmi a podrobnejšie sa venuje tomuto systému na stavbe diaľnice D1 Dubná Skala – Turany.
Aktuálne štúdie uvádzajú, že až 80 % svetovej populácie žije na územiach s vysokým rizikom ohrozenia vodou. Aj na Slovensku sú povodne čoraz častejším javom spôsobujúcim v porovnaní s inými prírodnými katastrofami najväčšie materiálne škody. Intenzívna zrážková činnosť s extrémnymi prejavmi, ako sú povodne, prívalové dažde, prípadne veterné smršte, majú často negatívny vplyv na realizáciu stavieb. Najmä pri líniových stavbách s väčším rozsahom často ovplyvňujú stabilitu a kvalitatívne parametre základovej pôdy. Dôsledkom sú nevyhnutné sanačné opatrenia, ktoré majú, samozrejme, dosah aj na ekonomiku a časový postup výstavby. v súčasnosti stretnúť s množstvom opakujúcich sa chýb a porúch.
Záruka konštrukčnej a geologickej bezpečnosti stavieb SYLEX je popredná slovenská spoločnosť vo výrobe optických káblových systémov s vlastným výskumno-vývojovým a výrobným strediskom pre opto-vláknové senzorické systémy. V oblasti automatizovaných monitorovacích systémov ponúkame riešenia na kľúč založené na princípe našich opto-vláknových snímačov, ktorých spoľahlivosť a presnosť je overená mnohými projektmi po celom svete.
Návrh koncepcie a statické riešenie nosných konštrukcií dostavby areálu Ostravskej univerzity v Ostrave-Hladnove predstavoval pomerne veľkú výzvu. Univerzita sa nachádza na Hladnovskom kopci, pre ktorý sú charakteristické zložité základové pomery. Ide o tektonicky nestabilné poddolované územie s výskytom tekutých pieskov. Suterén novej prístavby zasahuje takmer 4 m pod základovú škáru existujúcich nepodpivničených objektov. V rámci projektu bolo nevyhnutné vyriešiť aj podchytenie pôvodných základov murovanej budovy univerzity, ktorá bezprostredne prilieha k novej budove.
Zvyšujúce sa estetické a environmentálne požiadavky na konštrukcie vyžadujú od projektantov, aby našli spôsob kombinácie takzvaných živých a neživých materiálov. Začlenenie vegetácie (živých materiálov) použitím techník environmentálneho inžinierstva zlepšuje stabilitu a stálosť povrchu svahov vytvorením koreňového systému, je však nutné, aby neživé materiály zabezpečili dostatočnú pevnosť a odolnosť v počiatočnej fáze realizovania stavby, pretože vegetácia potrebuje na zosilnenie čas.
Článok informuje o procese osvedčovania a hodnotenia zhody zostáv proti padajúcim skalám. Zároveň sa v ňom opisujú niektoré skúsenosti Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSÚS) z nárazových skúšok zostáv vykonaných v rámci osvedčovania pod dohľadom zástupcu TSÚS.
Založenie novostavby v husto zastavanej historickej časti mesta prináša mnoho problémov, zvlášť keď sú v projekte navrhnuté podzemné garáže a je nevyhnutné riešiť zabezpečenie stavebnej jamy suterénu a podchytenie susedných objektov.
Založenie prístavby obchodného centra Avion (IV. etapa) sa realizovalo na skupinách stĺpov Deep Soil Mixing (DSM) vystužených ťahovou výstužou. Prístavba má rozmery 72 × 102 m. Základová škára pätiek sa nachádzala na úrovni štrkov, teda na kóte –4,65 m.
Množstvo stavieb sa v ostatnom období realizuje v menej vhodných podmienkach na ich zakladanie. Bez ohľadu na to sa však musia dodržať všetky kvalitatívne nároky vyplývajúce z budúceho využitia stavby.
Náročné hydrogeologické, morfologické a územné podmienky v polohe severnej tangenty centrálnej časti Banskej Bystrice kládli zvýšené nároky na projektovú prípravu, ako aj realizáciu stavby rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – severný obchvat. Výstavba v daných podmienkach formou PPP projektu umožnila uplatnenie nových prístupov a priniesla nové skúsenosti pri projektovaní a realizácii stavieb týmto spôsobom u nás. Príspevok sa venuje vybraným zaujímavým geotechnickým konštrukciám, určeným na zabezpečenie stability, sanácie a ochrany územia, svahov aj podložia cestných telies, s ilustráciou geotechnického návrhu a vlastnej realizácie stavby pri použití geosyntetických materiálov.
Systémy vystužovania zemín geosyntetickou výstužou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov, svahov a násypov. Geosyntetické výstužové prvky zvyšujú stabilitu konštrukcie a pri správnom návrhu obmedzujú jej deformáciu. Prvé vystužené konštrukcie na báze geosyntetiky boli postavené začiatkom 70. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavili polymérové výstuže, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu výstužných geosyntetických materiálov. Polymérové materiály si vyžadujú podrobný výskum na stanovenie vhodných dlhodobých charakteristík. Tento príspevok opisuje systém vystužovania zemín geopásmi ParaWeb.
