Doprava

Územie, kde leží stanica Filiálka, patrí mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Zaujímal nás názor jej starostu Rudolfa Kusého na súčasný stav tejto lokality, a aké má samospráva plány na jej ďalšie využitie.

Bratislava je najväčším slovenským mestom, ale nie vo svetovom meradle. Na začiatku nového milénia zažila nebývalý rozvoj a stavebný rozmach, ale dnes, keď kríza utlmila budovateľské nadšenie, zisťujeme, že nášmu hlavnému mestu chýba to najpodstatnejšie. Zdravá kostra, ktorá drží centrum, štvrte, sídliská, mestské časti a priľahlé satelity pokope.

Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytla stredoázijskej krajine Tadžikistanu grant na financovanie investičného projektu modernizácie cesty z Dušanbe po hranicu s Uzbekistanom. Konkrétne išlo o 4,6-kilometrový úsek cesty M41 v hlavnom meste Dušanbe od pamätníka Avicennu (Abú Alí ibn Síná) k Západnej bráne. Ázijská banka pre rozvoj prevzala na seba financovanie modernizácie priľahlého, 57 km dlhého úseku cesty M41 od Západnej brány po hranicu s Uzbekistanom.

Pre mesto Pezinok je pripravený projekt výstavby integrovaného dopravného terminálu, pri ktorom sa počíta aj s rekonštrukciou predstaničného priestranstva. Samotná realizácia sa podľa posledných oficiálnych informácií začne vo februári 2013.

„Otvorenie letiska Willyho Brandta sa odkladá,“ vyhlásil nedávno Matthias Platzeck, premiér spolkovej krajiny Brandenbursko, a namiesto pôvodného termínu marec 2013 ho posunul na október 2013. Čo to v praxi znamená? Ďalšie predraženie pôvodného projektu, obrovské finančné straty a enormná preťaženosť dvoch starších letísk v Berlíne. Výstavba nového medzinárodného letiska pri Berlíne však napriek výpadkom napreduje.

Svoje stanovisko k mýtnemu systému a pripravovaným zmenám v najbližšom období nám poskytol aj Ing. Milan Gajdoš, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

Zavedenie elektronickej formy spoplatnenia vybranej cestnej siete Slovenska (ďalej mýta) v januári 2010 bolo sprevádzané veľkými očakávaniami zo strany štátnej správy a prevádzkovateľa, ale aj výhradami používateľov a širokej verejnosti, ktorá sa obávala presunu nákladnej dopravy zo spoplatnených ciest na nespoplatnené a toho, že vyššie náklady dopravcov sa premietnu do zvýšenia cien tovarov. Príspevok sumarizuje fakty, ktoré sprevádzali zavedenie mýta, reakciu zainteresovaných, štatistické údaje o spoplatnenej sieti, informácie o legislatívnom rámci, aktuálnych problémoch aj výnosoch z mýta. Záver informuje o plánovaných krokoch na optimalizáciu mýta v budúcnosti.

Cestný bezpečnostný audit je prostriedok preventívneho zvyšovania bezpečnosti dopravy na pozemných komunikáciách. Je to proces, v rámci ktorého kvalifikovaný nezávislý bezpečnostný audítor (t. j. odborník zapísaný v zozname bezpečnostných audítorov na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) alebo skupina takýchto audítorov podrobuje kontrole projekt dopravnej infraštruktúry vo fáze jeho projektovej prípravy a určí jeho bezpečnostné nedostatky. Vytknuté bezpečnostné nedostatky sa v rámci spracovania projektu odstránia, čím sa predíde možnému vzniku kolíznych situácií počas prevádzkovania projektu dopravnej infraštruktúry. Výkon cestného bezpečnostného auditu je v tomto čase už v niektorých európskych krajinách zaužívaným procesom napomáhajúcim zvyšovať bezpečnosť cestnej dopravy na pozemných komunikáciách a je pozitívne vnímaným prvkom v oblasti cestnej bezpečnosti.

Regionálna kancelária pre program JASPERS pomáha dvanástim stredoeurópskym a východoeurópskym členským štátom EÚ pri príprave hlavných projektov, ktoré budú predložené na financovanie z grantov štrukturálneho a kohézneho fondu. Cieľom je zvýšiť množstvo a kvalitu projektov, ktoré sa odošlú na schválenie do útvarov Európskej komisie (EÚ). Táto bezplatná pomoc je zameraná na urýchlenie čerpania financií z dostupných fondov.

Zóna Chalupkova sa nachádza v priamej nadväznosti na bratislavské Staré Mesto. Jej poloha, rozloha a nefunkčnosť existujúcej zástavby z nej začiatkom storočia urobili lukratívne územie. Perspektíva vybudovania nového mestského centra vygenerovala počas stavebno-realitného boomu množstvo ambicióznych projektov. Investori verejnosti predkladali fantastické vizualizácie a predháňali sa v počte podlaží, ktorými by tromfli aj existujúce stavby v bezprostrednej blízkosti. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ sa v tejto lokalite nezrealizovala ani jedna z vízií spred štyroch či piatich rokov.

Spoločnosť CEMOS, s. r. o., sa špecializuje na projektovanie dopravných stavieb všetkých druhov – počnúc diaľnicami, rýchlostnými cestami, cestami I., II. a III. triedy, mestskými komunikáciami a končiac prístupovými komunikáciami a parkovacími plochami. O činnosti firmy, jej ďalších plánoch, ako aj o turbulenciách, ktorými v súčasnosti prechádza slovenské stavebníctvo, sme sa porozprávali s riaditeľom spoločnosti Ing. Františkom Brliťom.

Dve dvojice študentov šiesteho ročníka FA STU v Bratislave predstavili 16. marca 2012 svoj preddiplomový projekt architektonicko-urbanistickej štúdie zóny Račianska – Kukučínova. Početné publikum novinárov, zástupcov školy, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Železníc Slovenskej republiky a ďalších zaujali odvážne predstavy budúcich architektov a zároveň vysoká úroveň spracovania projektov.

Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 798/2011 zo 14. decembra 2011 novú Stratégiu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 až 2020 (Národný plán SR pre BECEP 2011 – 2020).

Mesto Košice sa už dlhodobo usiluje riešiť na svojom území potreby verejnej hromadnej osobnej dopravy (VHOD) prostredníctvom integrovaného dopravného systému. Jeho základ má tvoriť nosná koľajová doprava. Vychádza sa pritom z minulosti, keď boli mestské koľaje súčasťou celoštátnej železničnej siete (od roku 1913 do roku 1965). V súčasnosti, keď je už vstup na železničnú dopravnú sieť liberalizovaný a Európska únia sa usiluje posilniť konkurencieschopnosť VHOD podporou budovania systémov kombinujúcich električkovú a železničnú dopravu (tram-train) s cieľom priviesť železničnú dopravu bližšie k zdrojom a cieľom ciest, je logické, že mesto chce využiť svoje technické podmienky z minulosti aj pre súčasné potreby moderného dopravného systému.

Investície do kvalitnej dopravnej infraštruktúry v Bratislave boli dlhé roky veľmi nízke a zriedkavé. Výsledkom sú každodenné kolóny a nepripravenosť mesta na stúpajúci počet áut. Nádeje momentálne smerujú k novému územnému plánu, ktorého súčasťou je aj vypracovanie podkladov na zavedenie a prevádzku integrovaného koľajového systému. O ňom a o ďalších riešeniach súčasnej neudržateľnej situácie sme sa porozprávali s hlavným dopravným inžinierom Bratislavy Ing. Tiborom Schlosserom, CSc.