Bývanie v satelite však nie je totožné s bývaním v meste. Prečítajte si zaujímavý pohľad architekta na bývanie v satelitnom sídlisku v článku Rodinný dom za každú cenu môže byť zlatou klietkou.
Trnavčania čakali na novú pešiu zónu od roku 1998. Vtedy prebehla architektonická súťaž. Víťazom sa stali architekti Dušan Dóka a Christo Dóka, ktorí sa podieľali na projektovej príprave až po realizáciu. Vynovenej Hlavnej ulice sa obyvatelia mesta dočkali v júni minulého roku.
Ako utešene sa premieňa tvár miest a mestečiek na Slovensku vďaka peniazom z eurofondov! Radosť prejsť sa ulicou mesta na východe Slovenska zariadenou novými lavičkami... pokým si nesadnete na jednu z nich.
Bratislavský samosprávny kraj zastrešil projekt TransDanube, ktorého hlavným cieľom je vývoj udržateľnej mobility pozdĺž Dunaja vrátane Malého Dunaja kombinovaním rôznych spôsobov dopravy ako podpory konceptu budovania udržateľného cestovného ruchu. Prvé lastovičky v podobe drevených stavieb sme už navštívili v Zálesí a Malinove.
Posudzovanie investičných zámerov a vydávanie záväzných stanovísk spadajú do kompetencie Magistrátu Bratislavy. Na to, že v praxi existujú závažné nedostatky pri posudzovaní investičných zámerov, poukazuje aj Inštitút urbánneho rozvoja. Svoje právo upozorniť na zlyhanie Magistrátu využívajú i občania, ktorí na zasadnutiach zastupiteľstva hlavného mesta Bratislava poukazujú na konkrétne prípady, keď pripravené rozhodnutia čakajú mesiace na „podpis“.
Začiatkom roka 2014 vyhlásilo mesto Trenčín medzinárodnú ideovú urbanistickú súťaž na prepojenie centra mesta s nábrežím. Na jar porota udelila ceny a začiatkom októbra by sa mali začať diskusie o všetkých ocenených návrhoch.
Identitu našich verejných priestranstiev významne formujú aj výtvarné diela. Na prehliadke urbanistických a krajinárskych projektov LandUrbia 2014 zaujala aktivita šestice slovenských výtvarníkov, ktorí svoj vzťah ku krajine prezentovali na výstave v priestoroch Agrokomplexu
V Bratislave sme si ešte nestihli zvyknúť na to, že infraštruktúrne projekty a veľké verejné investície môžu vychádzať zo súťaže návrhov, kde svoj názor vyslovia odborníci – urbanisti, architekti či dopravní inžinieri. Hneď prvá takáto súťaž o petržalskej električke priniesla viac otáznikov ako odpovedí.
Mesto, ale aj miesto pre život by mali spĺňať všetky aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Len vtedy môžeme hovoriť o dobrej kvalite života. Je pridrsné povedať, že každý z nás teda žije v nekvalitnom prostredí. No pre mestá aj miesta je dôležité, aby sa k týmto princípom aspoň približovali a svoj ďalší rozvoj podriaďovali týmto zásadám.
Myšlienka prekrytia Einsteinovej ulice s rušnými komunikáciami, ktoré okrem neďalekého Dunaja skutočne oddeľujú Petržalku od ostatných častí mesta, vznikla spontánne pred niekoľkými rokmi. Architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý kvôli inému svojmu projektu navštívili Hamburg, kde vďaka Hafen City vznikol zaujímavý nápad.
Pojem zahusťovanie má v ponímaní verejnosti zväčša negatívny význam. Z pohľadu laika zahusťovanie môže pripomínať pridávanie vágnej hmoty, asi ako keď zahusťujete omáčku až sa z nej stane nepožívateľná guča. Nekontrolované zahusťovanie mesta môže, žiaľ, priniesť rovnaký výsledok.
Drevo ako stavebný materiál nachádza v mestskom priestore stále širšie uplatnenie. V susednom Rakúsku vznikajú z dreva okrem prestavieb, prístavieb a nadstavieb aj rozsiahlejšie viacpodlažné komplexy budov. Rozvoj celej mestskej časti z dreva s bytovými, kancelárskymi a obchodnými budovami momentálne prebieha v deviatej mestskej štvrti na juhu mesta Graz.
Ukryté v parku pod korunami vysokých stromov sa nachádza ihrisko Nová doba. Viacúčelový oddychový areál nadväzuje na rovnomenný obytný súbor a je určený nielen deťom, ale aj dospelým a seniorom.
Ak dnes cudzinec v Bratislave hľadá city centre, ľudia sú schopní poslať ho do nákupného centra. Čo sa stalo so skutočnými historickými jadrami miest? Býva tam niekto? Dá sa tam podnikať? A načo tam ísť, keď nieto kde parkovať?
Budúcu podobu nábrežia a jeho prepojenie s centrálnou mestskou zónou pripravuje mesto Trenčín formou urbanistickej súťaže, ktorá má byť vypísaná začiatkom roku 2014. Do súťaže chce mesto pritiahnuť aj medzinárodné riešiteľské tímy.
Právo na dostupnosť priameho slnečného žiarenia a denného svetla do budov je známe už z obdobia Rímskej ríše. Neskôr sa explicitne „právo na slnko“ neuplatňovalo takmer nikde a tak je to vo väčšine vyspelých štátov dodnes.
