Vila Hermína
Na Knihov, Holý vrch i Koukolovu horu dýchol november. Krajina sa obrátila sama do seba, do svojej podstaty; bez lístia na stromoch, bez pozlátka babieho leta. Dážď sa miešal so snehom. Deň po dni sa sýtil hmlou, oráčinu ťažilo blato. Mešťanom v taký čas neradno chodiť na vidiek. Ani meteorológom sa nedarí vystriehnuť deň, nieto ešte hodinu, keď sa obloha aspoň na chvíľu uvoľní zo zovretia oblakov. V Černíne vo Vile Hermíne, ktorá sa odvážne a svojrázne vydala na výstup dlhou parcelou, nás už čakali...
Černín zasiahla predzvesť zimy a svah olepený rezancami polí a lesných porastov zas schránka mimozemskej civilizácie. Najprv si presne premerala dvadsaťjedenstupňový sklon, pod ktorým sa kopec zvažuje k dedine, a potom už len dosadla do trávnatého porastu tak, aby bola v bezpečnej vzdialenosti od stĺpov elektrického vedenia a roztrúsených domčekov. Tie v nemom úžase poodstúpili a nechali tú novotu v bezpečí na kraji dediny.
Staroružový plášť do pozemského času i nečasu sa jej dôkladne prisal na steny, zakamufloval vstupné otvory, zahalil útroby a presne okopíroval mimobežné hrany pultového zastrešenia, nároží a výstupkov. Čo bolo ostré, to sa letom cez stratosféru zaoblilo, alebo vari schránka pretrvala istý čas v odľahlej púšti, kde jej hrany obrúsili putujúce piesočné duny… Medzitým objekt dozrel, napokon zažmurkal a navždy spozornel v údive nad krajinou, ktorá sa zrkadlí v jeho veľkých troch zaskleniach.
Boli tam pred nami
Týždeň pred naším príchodom zostúpili z príjazdovej, ešte nespevnenej cesty viacerí, najmä pozvaní kolegovia od fachu, študenti architektúry, teoretici znalí veci a novinári odkázaní na názory všetkých a trochu aj svoje, aby nahliadli pod prazvláštny povrch v našich zemiach nebývalej stavby. Chodník vyskladaný z drevených stupňov priviedol zvedavcov k vonkajšej podeste.

Ten sa prehnal aj cez architektonickú obec a vyprovokoval k aktivite aj médiá, ktoré sa nešpecializujú výlučne na architektúru. Vo vile Hermíne sa jej obyvatelia pravidelne dostávajú na šikmú plochu. Nemajú schody, a predsa chodia na poschodia, nechcú diktovať nové trendy, a predsa vzbudili pozornosť!
Hermína a štyridsať návštevníkov


Atypicky geometrický

![]() |
![]() |
![]() |

Pocitovú a aj skutočnú bezpečnosť zaisťuje bezpečnostná sieť, ktorú si natiahli rovnako pred zdvojenou sklenenou tabuľou, ako aj na okraji oboch rámp. Spoločenský a rodinný život prináša rôzne situácie, a tak nehodno podceniť bezpečnosť. Siete si objednali presne také, aké musia udržať nápor rozvášnených fanúšikov na futbalových zápasoch. Športovo poňali aj povrch spoločenského priestoru na šikmej ploche: pre veľkú mechanickú odolnosť, ochranu proti pošmyknutiu, omývateľnosť a zateplenie betónovej konštrukcie si na radu architekta Šépku vybrali podlahovinu Regupol. Tú výrobca vyvinul pre bežecké dráhy, fitnescentrá a plochy za mantinelmi klzísk. Hermínine zelené podlahy sa stali obmenou zelene v záhrade. Domáci majú svah za oknom a majú ho aj v dome.
Pôdorys 1. NP, 2. NP a 3. NP

Všeličo sa povravelo a ešte porozpráva o Hermíne. Zaujaté i nezaujaté názory majú však jedno spoločné – výnimočná Hermína nenecháva ľudí zľahostajnieť. Architekti sa na svojej stránke doznávajú k silnej inšpirácii dielom Lea Ludwiga. Industriálno-urbanistický symbol, ktorým sa hneď po dokončení stal objekt prietokového kanála Ústavu vodného staviteľstva Technickej univerzity v berlínskej štvrti Tiergarten, sa okrem nečakaného rozmiestnenia prvkov a priznania technických detailov vyznačuje extravagantnou farebnosťou. Tá zdôrazňuje funkčnosť jednotlivých podobjektov. Obrovská rúra natretá na ružovo v kontraste s objektom modrého laboratória sa stala najvýraznejším architektonickým prvkom komplexu.

„Počul som od jedného z návštevníkov vily, že dom mu pripomína archetypálny symbol, jaskyňu, z ktorej sa muž-strážca rozhliada do priestoru nad krajinou. Viem, že tvar domu a jeho vnútorné usporiadanie vzbudzujú odlišné dojmy a pocity. Tak to má byť, tak je to aj s výtvarnými dielami, a najmä sochami, ktoré sú súčasťou otvorených parkov, záhrad, na ktoré sa možno pozrieť a popremýšľať,“ zatvára bočné dvere pán Čillík a odprevádza nás hore rampou k jedálenskému stolu, aby sme dopili kávu a ešte raz sa dali uniesť pohľadom na usínajúcu záhradu. Myšlienky na Hermínu nám však pokoja nedajú…
Vila Hermína

Začiatok projektu: 2000
Dokončenie stavby: 2009
Zastavaná plocha: 59 m2
Obostavaný priestor: 530 m2
Náklady: 5,5 mil. Kč
TDI: Ing. Jan Kolář
Dodávateľ: FAV Plzeň
Vykurovanie: podlahové, kotol na EE
Hrubá stavba: náročná na presnosť, materiál Porotherm, kovová traverzová konštrukcia vstavby spálne
Okná: bezrámové, predsadené, neotvárateľné
Vnútorné povrchy: stropy a steny – keraštukové stierky, steny a podlahy v kúpeľniach – Sika, zelené povrchy rámp – Regupol
Fasáda: polyuretánový nástrek na paronepriepustný podklad, špeciálna tepelná izolácia strechy, soklov a okenných ostení
Marína Ungerová
Foto: Dano Veselský















