Uvažujete o stavbe pasívneho domu? V článku Dizajnový rodinný dom za 170 000 eur sa dozviete viac o dôvodoch, prečo sa majitelia domu rozhodli pre pasívnu drevostavbu.
PassivHaus architekta Pascala Gontiera, ktorý vyrástol v revitalizovanej ekologickej štvrti Fréquel-Fontarabi, je prvým pasívnym bytovým domom v Paríži. Ponúka 17 bytov sociálneho charakteru, čo ho posúva do úplne inej roviny. Nájomné byty pre mladé rodiny alebo starnúce obyvateľstvo v pasívnom štandarde by mali byť prioritou každej samosprávy.
Dom LEAF má tvar listu, ktorý akoby spadol na dom a teraz ochraňuje jeho obyvateľov. Je to spojenie technického, striktne presného riešenia stavby s mäkkým, prírodným tvarom.
Camden Passivhaus je prvým certifikovaným pasívnym domov v Londýne. Má rámovú drevenú konštrukciu, rozlohu 118 m2 a dve izby. Je kombináciou dizajnu, ktorý korešponduje z pravidlami energetickej efektívnosti a komfortu, vysokej kvality vnútorného vzduchu, ktorý vyhovuje aj astmatikom.
Merania v experimentálnom dome ukázali význam optimalizovania slnečného tienenia a účinného riadenia systému hybridnej ventilácie pre vnútorné prostredie. Domov budúcnosti s výborným vnútorným prostredím, maximálnym množstvom denného svetla a spotrebou energie, ktorá spĺňa požiadavky roku 2020, sa dá postaviť už dnes. Dokazujú to aj najnovšie merania v rámci projektu Home for Life v experimentálnom dome v obci Lystrup pri dánskom meste Aarhus.
Od júna 2012 sa môže Ostrava pýšiť prvou pasívnou administratívnou budovou v Českej republike. Na zateplenie fasády budovy sa použil sivý polystyrén. Objekt slúži nielen ako sídlo firmy, ale predovšetkým ako školiace stredisko pre všetkých záujemcov o problematiku realizácie energeticky úsporných stavieb. Cena štvorpodlažnej budovy, ktorá dosahuje výšku pätnásť metrov s celkovou využiteľnou plochou 1 300 m2, sa vyšplhala na 32 miliónov českých korún (1 265 923 eur).
Aj nedávno skončené OH 2012 v Londýne ukázali snahu architektov vybudovať stavby, ktoré po skončení podujatia nezapadnú prachom. Úmerne k veľkosti akcie si riešitelia ubytovacieho zázemia pre športovcov I. zimných OH mládeže 2012 mohli dovoliť zájsť ešte ďalej. Postavili tu 13 budov v štandarde pasívnych domov s bytovou plochou 29 600 m2.
Jednou z najvýznamnejších úloh environmentálneho hodnotenia budov je bilancovanie potrebného množstva energie v celkovom životnom cykle budovy. Energeticky pasívne domy sa vyznačujú extrémne nízkou spotrebou energie a vďaka tomuto konceptu sú významnou a neoddeliteľnou súčasťou trvalo udržateľnej výstavby. Ich hlavnou charakteristikou je vysoký obytný komfort, vynikajúca kvalita vnútornej klímy, hospodárna prevádzka a primerané investičné náklady.
Ďalšou krajinou, kde si projekt našiel svoje uplatnenie, je Anglicko. V auguste 2011 sa v obci Rothwell dokončila táto v poradí už piata experimentálna stavba spoločnosti VELUX. Cieľom je prostredníctvom nej dokázať, že aj pomocou bežne dostupných technológií možno postaviť energeticky sebestačný rodinný dom s vysokým komfortom bývania.
Spýtali sme sa výrobcov murovacích materiálov, aké výrobky ponúkajú na výstavbu budov v pasívnom štandarde. Takisto nás zaujímalo, ktoré materiály preferujú projektanti a aké majú s nimi skúsenosti. Vyjadrenia ďalších odborníkov radi uverejníme a doplníme do tohto príspevku.
Znižovanie energetickej náročnosti budov patrí v súčasnosti medzi najdiskutovanejšie témy v odbore TZB. Výstavba domov v nízkoenergetickom štandarde už pomaly začína byť samozrejmosťou, v budúcnosti nás však čakajú omnoho významnejšie zmeny. Podľa revidovaného znenia smernice 2002/91/ES by všetky novostavby mali mať od roku 2021 takmer nulovú spotrebu energie. V realizácii sú tieto domy ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Aj keď sú princípy ich riešenia už dobre známe, sú nulové domy stále vzácne – po celom svete ich stojí len niekoľko desiatok.
Zelená je „in“ a bude čím ďalej, tým viac. Pasívne domy sú podstatným článkom v zelenej reťazi – výskumy tvrdia, že až 40 percent celkového množstva emisií vytvárajú domácnosti. Slovensko v pasívnom štandarde zaostáva za ostatnými krajinami Európy, ale našťastie sa už aj u nás nájdu ľudia, ktorí to chcú zmeniť – patrí medzi nich napríklad tím z architektonického ateliéru Createrra.
Vo svojej štúdii pre britskú vládu vyzdvihol A. Stern naliehavosť klimatickej ochrany pre stabilitu svetového hospodárstva – do konca 21. storočia treba obmedziť emisie CO2 viac ako o 50 %. Väčším rizikom pre hospodársky rast a blahobyt nie sú náklady na uplatňovanie klimatickej ochrany, ale pretrvávajúca nečinnosť a nárast emisií.
V celej doterajšej histórii stredoeurópskych stavieb zabezpečovali okná okrem svojej základnej osvetľovacej funkcie interiéru aj dokonale fungujúci systém vetrania. Zámerne vytvorenými netesnými škárami okenných rámov v kombinácii s lokálnymi vykurovacími telesami a prehrievanými komínmi v každej miestnosti vznikla dokonale funkčná vetracia sústava.
Požiadavky na energetickú hospodárnosť definované či revidované pri implementácii smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) berú v mnohých európskych krajinách vo svojich výpočtových metodikách do úvahy aj vzduchotesnosť teplovýmennej obalovej konštrukcie budovy. Praktická aplikácia pri veľkých budovách a bytových domoch však prináša otázky, ktoré sa týkajú najmä postupov pri testovaní. Tieto postupy sa musia harmonizovať tak, aby umožňovali posúdenie vzduchotesnosti vo veľkom meradle a slúžili ako štandardné vstupy pri výpočtoch energetickej hospodárnosti.
Znižovanie energetickej náročnosti budov je v súčasnosti asi najdiskutovanejšia téma v oblasti technických zariadení budov. Prídavné meno „nulový“ znamená, že daný dom má takmer nulovú spotrebu energie. V kategorizácii budov je, čo sa energetickej úspornosti týka, ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Princípy, ktorými sa dá takéto úsporné riešenie docieliť, sú dnes už dobre známe, napriek tomu sú nulové domy stále vzácne – na celom svete ich stojí len niekoľko desiatok, v Českej republike ho zatiaľ nenájdete.
