Pri riešení nového bývania je väčšinou prvá otázka: novostavba alebo rekonštrukcia? Odpoveď záleží od povahy investora, ale aj finančnej situácie. Rekonštrukcia vidieckeho domu v Jabloňovciach priniesla novým majiteľom komfortné bývanie a zároveň sa podarilo zachovať pôvodné vidiecke rysy objektu s ohľadom na prostredie, v ktorom sa nachádza.
Myšlienka postaviť dom, ktorý bude čo najmenej zasahovať do okolitého prostredia, sa v Európe udomácnila v 80. rokoch 20. storočia. V USA sa domy kryté zemou stavali z iného dôvodu. V 30. rokoch 20. storočia po prepuknutí veľkej hospodárskej krízy ľudia hľadali energeticky úsporné bývanie. Prišli s nápadom domov krytých zemou. Takže čo je vlastne dom krytý zemou? Aké špecifiká má nami realizovaný projekt?
Jednou z najvýznamnejších úloh environmentálneho hodnotenia budov je bilancovanie potrebného množstva energie v celkovom životnom cykle budovy. Energeticky pasívne domy sa vyznačujú extrémne nízkou spotrebou energie a vďaka tomuto konceptu sú významnou a neoddeliteľnou súčasťou trvalo udržateľnej výstavby. Ich hlavnou charakteristikou je vysoký obytný komfort, vynikajúca kvalita vnútornej klímy, hospodárna prevádzka a primerané investičné náklady.
Moderný rodinný dom s priehľadnými stenami z dielne Sou Fujimoto Architects v Tokiu
Ďalšou krajinou, kde si projekt našiel svoje uplatnenie, je Anglicko. V auguste 2011 sa v obci Rothwell dokončila táto v poradí už piata experimentálna stavba spoločnosti VELUX. Cieľom je prostredníctvom nej dokázať, že aj pomocou bežne dostupných technológií možno postaviť energeticky sebestačný rodinný dom s vysokým komfortom bývania.
V roku 2004 vznikol pod taktovkou ateliéru Tekuto v Tokiu zaujímavý dvojpodlažný dom. Na prvý pohľad pripomína štruktúru nakopených betónových kvádrov, pri bližšom pohľade zistíme, že v skutočnosti ide o oceľové boxy. Pripomína tehlový blok s neobyčajne pravidelne rozmiestnenými bunkovým oknami.
Vyzdvihovaná odborníkmi a ťažko prijímaná laickou verejnosťou - spájaná s prívlastkami abstrakcie, radikalizmu až brutalizmu... V roku 2004 získala zvláštnu cenu v súťaži Nový domov a časopis Bauwelt jej v tom istom roku udelil čestné uznanie za realizáciu, Bauwelt – Preis. Autormi architektonického riešenia sú Petr Hájek, Tomáš Hradečný, Jan Šépka, na projekte spolupracovali Jan Kolář a Jana Zlámalova.
Charakteristický “štrbinový” dizajn stavby sa objavuje aj v ďalších dielach z autorskej dielne ateliéru Eastern Design Office. Ten hovorí o adaptácii starobylej architektonickej techniky na súčasnú architektúru a je experimentálnym pokusom o inováciu navrhovania architektúry.
Spýtali sme sa výrobcov murovacích materiálov, aké výrobky ponúkajú na výstavbu budov v pasívnom štandarde. Takisto nás zaujímalo, ktoré materiály preferujú projektanti a aké majú s nimi skúsenosti. Vyjadrenia ďalších odborníkov radi uverejníme a doplníme do tohto príspevku.
Myšlienka postaviť dom, ktorý bude čo najmenej zasahovať do okolitého prostredia, sa v Európe udomácnila v 80. rokoch 20. storočia. V USA sa domy zakryté zemou stavali z iného dôvodu. V 30. rokoch 20. storočia po prepuknutí veľkej hospodárskej krízy ľudia hľadali energeticky úsporné bývanie. Prišli s nápadom domov zakrytých zemou. Takže čo je vlastne dom zakrytý zemou? Aké špecifiká má nami realizovaný projekt?
Nízke radové domy na ulici Masarykova v Modřiciach majú nového suseda. Je ním sedembytový pasívny dom, ktorý investor citlivo zasadil do existujúcej zástavby. Na výstavbe bytového domu, ktorá sa začala na jar 2011, sa uplatnil sendvičový systém na báze vápennopieskovej tehly. V súčasnosti je bytový dom už takmer dokončený a čaká na svojich obyvateľov, ktorí by mali usporiť viac ako 90 % energie na vykurovanie.
Hľadáme dôvody, prečo sú ľudia na Slovensku k tomuto typu výstavby takí skeptickí. Vyjadrenia ďalších odborníkov radi uverejníme a doplníme do tohto príspevku.
Stavba domu svojpomocne, navyše, z prírodných materiálov, ako je drevo a slama, sa stala pre tesára Lukáša Čejnu splneným snom. „Hlavnú inšpiráciu som hľadal u našich predkov, ktorí týmto spôsobom stavali jednoducho preto, že im nič iné nezostávalo. Museli sa prispôsobiť miestnym podmienkam,“ prezrádza zdroj svojho nápadu hrdý majiteľ Lukáš Čejna. Úsilie sa mu oplatilo, dom Slamienka totiž nedávno vyhral v súťaži E.ON Energy Globe Award o najlepšiu nízkoenergetickú stavbu.
Drevocementové stavebné tepelno- a zvukovoizolačné dosky (DCD), vyrábané z jemných stružlín smrekového dreva, obalených cementovým mliekom, majú vďaka svojmu zloženiu a štruktúre dobre využiteľné vlastnosti v stavebníctve.
Jadro sendvičových panelov zlepených z konštrukčných dosiek na bázy dreva tvorí expandovaný polystyrén, v role tepelnej izolácie. V kombinácii s kontaktným tepelnoizolačným systémom a interiérovou sadrokartónovou doskou ide o systém, ktorý spĺňa požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obalových konštrukcií na realizáciu nízkoenergetických a pasívnych domov.
