Drevostavby

Cieľom stavebno-technického prieskumu dreveného krovu meštianskeho domu v meste Albrechtice neďaleko Krnova bolo detailné vyhodnotenie aktuálneho stavu, určenia porúch a kvantifikovania poškodenia drevených prvkov v krove. Na základe prieskumu, ktorý sa vykonal zmyslovými a prístrojovými metódami, sa následne navrhol spôsob sanácie krovu.

Drevené konštrukcie umiestnené vo vonkajšom prostredí sú exponované degradačným vplyvom atmosférických a biotických činiteľov. Vzhľadom na nedostatočnú prirodzenú trvanlivosť dreva treba jednotlivé prvky na predĺženie ich životnosti chemicky ošetrovať. V praxi sa využíva impregnácia ochrannými prostriedkami a povrchová úprava náterovými látkami.

Krovy chalúp bývajú poškodené predovšetkým v dôsledku dlhodobého zatekania cez krytinu, ktoré spôsobuje rozvoj hubovej infekcie v dreve a napadnutie slabšieho dreva drevokazným hmyzom. Najčastejším miestom poškodenia krovov býva jednak vrcholový spoj krokiev, jednak nábeh k odkvapu. Rizikovými miestami sú aj úžľabia a komínové priestupy.

Výstavba rodinných alebo viacpodlažných bytových domov z dreva je čoraz častejšia už aj na Slovensku a v Čechách. Konštrukčné systémy drevených obytných budov tvoria tzv. ľahké skelety, ktoré vychádzajú najmä z anglosaských typov – fošňových skeletov. Dnešné ťažké drevené skelety (TDS) sa navrhujú na podobných princípoch ako oceľové skelety a sledujú a vyvíjajú sa na mnohých výskumných pracoviskách v rôznych štátoch. Vo svete prebieha rozsiahly výskum zameraný na využitie tzv. ťažkých skeletov pre dvoj- až päťpodlažné budovy, ktoré možno navrhovať s ohľadom na protipožiarnu ochranu. Vzhľadom na nutnosť spájania drevených prvkov vo vodorovnej a zvislej polohe sa ťažisko výskumu sústreďuje najmä na rámový styk týchto prvkov, ktorý umožňuje aspoň čiastočný prenos ohybových momentov.

Životnosť drevených stavieb a konštrukcií je relatívna veličina . Avšak ani ten najprepracovanejší návrh drevenej konštrukcie nemusí vždy zabrániť vytváraniu porúch na nej. Môže však minimalizovať riziko ich výskytu. Vplyv jednotlivých detailov konštrukcie na životnosť a spoľahlivosť možno prirovnať k pevnosti reťaze – každá reťaz je taká pevná, ako je pevný jej najslabší článok.

Architektúru Nórska ovplyvnili klimatické, ekonomické a politické pomery. Najdostupnejším a najčastejšie používaným konštrukčným materiálom bolo drevo. Z neho vytvárané zrubové konštrukcie sa používali tak v ľudovej, ako aj v sakrálnej architektúre. Sledujúc nórsku architektúru do 19. storočia možno hovoriť o tzv. stavebnej kultúre zrubových stavieb.

Firma HAAS Fertigbau patrí svojím zameraním k firmám, ktoré dávajú víziám o ideálnom bývaní reálne kontúry. Majiteľ firmy pán Xaver Haas si zakladá na korektnom vzťahu so zákazníkmi, zamestnancami a obchodnými partnermi, ako aj na vytváraní spoločenských hodnôt. Realizácia stavieb na báze dreva k ich vytáraniu bezpochyby prispieva. Čo všetko stojí za výsledným produktom – rodinným alebo bytovým domom, objektom na báze dreva na priemyselné alebo poľnohospodárske účely – nám ozrejmil konateľ pre Slovensko Ing. Ladislav Kameník.

Výstavba zrubových stavieb je v súčasnosti novodobým celosvetovým trendom spoločnosti. Rozhodujúcimi kritériami sú ekologické hľadisko a tiež vplyv dreva na psychiku a zdravie človeka. Mnohé z týchto stavieb sa však realizujú konštrukčnými systémami a štýlmi nepríznačnými pre našu krajinu, čo je škoda, keďže Slovensko má v zrubových stavbách tradíciu a neexistuje dôvod, prečo by mali stavebníci prehliadať tradičný štýl dreveníc a neprenášať ho do súčasných realizácií.

Štúdium prírodných organizmov vytvárajúcich multifunkčné systémy umožňuje získať dôležité informácie, na základe ktorých možno ďalej vytvárať optimálne projekty bionických konštrukcií.

V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na životné prostredie, zvyšuje sa predovšetkým informovanosť verejnosti o potrebe znižovať emisie CO2, čoho dôsledkom je aj Kjótsky protokol. Viac ako 50 % všetkých skleníkových plynov ide na vrub stavebníctva.

Výstavba budov na báze dreva sa ešte stále spája s dvomi základnými otázkami – aké finančné náklady treba vynaložiť na výstavbu nízkoenergetickej budovy a aké zvýšenie investícií musí investor zniesť, ak sa rozhodne napríklad pre energeticky pasívny dom.

Viacpodlažné drevené konštrukcie sú perspektívnou oblasťou použitia dreva, ktoré na svoju výrobu potrebujú v porovnaní s ostatnými „klasickými“ materiálmi oveľa menej energie. Prevažná väčšina nízkoenergetických stavieb alebo stavieb s pasívnou energetickou bilanciou má drevenú nosnú konštrukciu. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa drevo používa bežne ako nosný materiál štvor- a päťpodlažných budov. Obmedzenie výšky budovy spravidla súvisí iba s požiadavkami na požiarnu odolnosť daného objektu. V článku sa uvádzajú príklady realizovaných viacpodlažných domov v Nemecku a Anglicku.

V oblasti navrhovania a výroby drevených stavebných konštrukcií sa najčastejšie používa drevo ihličnatých drevín, najmä smreku. Je to spôsobené rozsahom a skladbou surovinovej základne ako i priaznivým pomerom mechanických vlastností vzhľadom na vlastnú hmotnosť konštrukčného materiálu [8]. Ako materiál sa využíva masívne drevo, lepené lamelové drevo a v súčasnosti čoraz viac konštrukčný materiál LVL (Laminated Veneer Lumber) – v preklade vrstvené dyhové drevo.

Pod pojmom preventívna ochrana dreva alebo drevenej pamiatky sa rozumie súbor opatrení, ktoré majú zabrániť jej poškodeniu komplexom biologických a abiotických činiteľov. V prípade kultúrnych pamiatok je snaha zachovať ich pôvodné konštrukčné riešenie, ktoré však nemusí byť vždy optimálne, a teda pre ich záchranu treba nezriedka siahnuť aj k ich chemickej ochrane.

Drevo ako prírodný organický materiál podlieha vplyvom času rôznym typom poškodení. Zmeny v jeho štruktúre pri hnilobe a iných poškodeniach sa prejavujú v zmenách jeho vlastností, v strate úžitkových a estetických hodnôt. S cieľom zachovať kultúrne dedičstvo na báze dreva aj pre budúce generácie je nevyhnutné, aby sa vyspelé spoločnosti o drevené pamiatky aj adekvátne starali. Na území SR treba chrániť najmä objekty zapísané v zozname kultúrnych pamiatok, ku ktorým patria viaceré stavby a ich súčasti – drevenice, drevené kostoly, hrazdené stavby, historické stropy, krovy, dvere, okná, schodiská i iné súčasti budov ľudovej architektúry, meštianskych, kúpeľných i iných domov, kaštieľov alebo hradov.