<object width="480" height="385"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/mr_uDsdLALE?fs=1&hl=sk_SK"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/mr_uDsdLALE?fs=1&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="480" height="385"></embed></object>
Dvanásty ročník benátskeho Bienále architektúry sa niesol v duchu svojho podtitulu People meet in architecture (Ľudia sa stretávajú v architektúre). Na prvý pohľad veľmi vágna téma, ktorá akoby umožňovala účastníkom výstavy predstaviť hocičo, však po zhliadnutí niekoľkých expozícií vytvorila skladačku s jasným spoločným menovateľom. „Kritériá výberu viedli architektov, umelcov a inžinierov k tomu, aby odpovedali na výzvu témy a vytvorili priestor na skúmanie vzťahov medzi ľuďmi,“ povedala v úvodnom príhovore hlavná kurátorka tohtoročnej výstavy, japonská architektka Kazuyo Sejima, prvá žena v histórii bienále na tejto pozícii a držiteľka Pritzkerovej ceny 2010.
Pred časom dostavaný Kostol sv. Ducha stojí uprostred zástavby panelových domov na sídlisku na okraji Ostravy. Je navrhnutý ako moderná pevnosť. „Keď vchádzate dovnútra, idete skrz jednotlivé vrstvy fungujúce ako stupne stíšenia – plató – priekopa – múr – veniec bočných priestorov – vnútorné intímne jadro. Sú to stĺpiky prechodu od vonkajšieho materiálneho sveta k vnútornému duchovnému, ktorý je týmito vrstvami chránený,“ hovorí architekt Marek Štěpán, autor tohto najväčšieho porevolučného kostola v Čechách.
Komplex v Kalnej nad Hronom má jasný cieľ – poskytnúť človeku 21. storočia priestor na oddych a regeneráciu. Na priestory tohto typu sa dnes kladú vysoké nároky – musia užívateľovi poskytnúť pohodlie a luxus a zároveň musia byť vybavené modernými a ekologickými technológiami. Areál v Kalnej nad Hronom sa na splnenie nárokov pripravil svedomite a okrem architektonického riešenia priniesol aj jedinečnú technológiu.
Dominique Perrault má sklony k vytváraniu skrytých a zahĺbených miest, dalo by sa povedať hniezd. Predviedol to už viackrát – napríklad velodrómom a olympijským bazénom v Berlíne, francúzskou národnou knižnicou v Paríži alebo knižnicou Kansai v Japonsku. Jeho túžbu dobývať a privlastňovať si nové územia reprezentuje aj školský areál univerzity Ewha v Soule, otvorený v roku 2008.
Návrh pavilónu pri detskom ihrisku nie je tradičnou architektonickou úlohou. Prístupov k architektúre určenej deťom je nekonečne veľa, nie vždy však plní predstavy tých, pre ktorých je určená. V prípade nového pavilónu pri detskom ihrisku Anansi v holandskom Utrechte sa to podarilo. Architekti z ateliéru Mulders vandenBerk Architecten nechceli hádať, a tak sa detí na názor spýtali. Výsledkom je rozprávkové miesto, v ktorom sa spája príjemné s užitočným. Jednoduchý tvar vyvažujú prepracované detaily, ktoré majú deti najradšej a na ktorých tvorbe sa aj samy podieľali.
Nová budova Národnej opery a baletu v Oslo z dielne architektonického združenia Snøhetta je najväčšou kultúrnou stavbou v Nórsku. Vyznačuje sa expresívnym minimalizmom a maximálne funkčnou a flexibilnou dispozíciou. Ctí si nórske remeslá a tradície a harmonicky zapadá do prostredia a panorámy mesta. Nórsko získalo nový symbol, ktorý reprezentuje celú krajinu a národ. Národná opera a balet sa stali „corporate identity” pre Oslo, podobne ako budova opery v austrálskom Sydney. Určite to nebola náhoda, že budova Národnej opery a baletu v Oslo získala Cenu Miesa van der Rohe za rok 2009.
V roku 1999 Steven Holl vyhral medzinárodnú súťaž o rozšírenie Nelson-Atkinsovho múzea umenia v meste Kansas city.
Chorvátske mesto Rijeka sa môže pochváliť nevšednou architektonickou kulisou. Štúdio 3LHD do tohto prostredia zasadilo moderný verejný komplex, ktorý je nekonvenčným stelesnením športového stánku. Nesúperí s ostatnou urbanistickou štruktúrou, nepôsobí ako egocentrický monument, nehovorí o víťazstve jedného – namiesto toho evokuje radosť z hry, do ktorej sa zapája všetko navôkol.
Za všetkým hľadaj ženu – hovorí francúzske nadčasovo múdre príslovie a platí aj pri Sobášnom paláci v Bytči. Jeho staviteľ – uhorský palatín a cisársky radca Juraj Thurzo – mal totiž 7 dcér a pred sebou neľahkú úlohu: všetky úspešne vydať. A na to potreboval reprezentačný priestor. V roku 1601 tak vznikol v areáli kaštieľa v Bytči objekt, ktorý sa stal jednou z najpôsobivejších renesančných stavieb na Slovensku. Nedávna komplexná reštaurátorská obnova Sobášneho paláca potvrdila jeho noblesu a od minulého mesiaca sa znovu využíva na sobášne obrady a kultúrne podujatia.
Akú lepšiu reklamu možno urobiť umeniu, ak nie umeleckým, ba priam výtvarným stvárnením schránky, ktorá ho hostí? Museum Brandhorst, otvorené tohto roku v Mníchove, dáva okolitému neoklasicistickému prostrediu najavo moderný charakter ukrývaných umeleckých artefaktov. Keď prechádzate popri ňom, nevdojak si uvedomíte, ako mäkko dokáže budova napriek svojej svojráznosti pôsobiť. Farebný exponát, za ktorým sa skrýva meno berlínskeho ateliéru Sauerbruch Hutton, premieňa už samotnú ulicu na svet abstrakcie.
Keď sa povie Singapur, mnohí z nás si predstavia prostredie ako zo sna a k tomu vôňu Orientu z rozprávok Tisíc a jednej noci. Singapur síce ešte stále cítiť vôňami exotických diaľok, ale okrem toho je to moderný, ekonomicky vyspelý mestský štát so štyrmi a pol miliónmi obyvateľov [1]. Počas svojej relatívne krátkej nezávislej existencie – v roku 1965 sa osamostatnil od Malajzie [2] – prešiel obrovskými zmenami: zo zaostalého štátika sa vyšvihol na významný ázijský ekonomický subjekt. Špecifický a efektívny prístup k rozvoju Singapuru najmä s ohľadom na rekonštrukciu pamiatok i celých mestských štvrtí dal podnet na vznik tohto článku.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v našej krajine eviduje približne 9 500 nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Miera obnovy a všeobecný záujem spoločnosti o tieto hmotné artefakty histórie však výrazne zaostáva za týmto číslom. Pre niektorých majú už, bohužiaľ, iba hodnotu pozemku. Toľko hovoria skúsenosti architektov Michala Hučka a Ondreja Trangoša. Snažia sa o prinavrátenie historických objektov do života a spolu sa napríklad angažujú v záchrane seredského kaštieľa. Spolu s nimi sme navštívili aj rakúsky zámok Schloss Hof, ktorý v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou zachovávajúcou súlad medzi historickým dedičstvom a jeho novým marketingovým využitím.
Stavbu českej Národnej technickej knižnice, ktorej brány sa verejnosti otvorili 9. septembra tohto roku, nesprevádzali žiadne kontroverzie ani politické mediálne prestrelky ako návrh novej Národnej knižnice Českej republiky – prebehla regulárna architektonická súťaž. Pritom významovo ide o stavbu porovnateľnú, a to nielen svojou veľkosťou a kapacitou, ale tiež snahou zmeniť celkový prístup k čitateľom tak, aby zodpovedal 21. storočiu. Autorom návrhu je štúdio Projektil.
Nemocnica Medissimo v bratislavskej Petržalke je významnou súkromnou investíciou v slovenskom zdravotníctve. Jej výstavba trvala približne dva roky; budova stojí v atraktívnom prostredí na brehu prírodného kúpaliska Veľký Draždiak a od mája tohto roku je prístupná platiacim klientom a pacientom. „Zámerom investora bolo vytvoriť takú architektúru, ktorá by vhodne reprezentovala vrcholový šport v Bratislave a poskytovala by zodpovedajúce priestory pre rehabilitačné a diagnostické stredisko,“ hovorí autor projektu Jaroslav Meheš.
