Výhry a prehry kancelárií v štýle open space
Razantný prienik nových technológií do pracovnej činnosti a zmena riadenia zamestnancov prináša do kancelárii súčasnosti nový trend – tzv. open space alebo aj open plan. Ide o veľkoplošný priestor, v ktorom všetci zamestnanci pracujú v jednej obrovskej miestnosti. Zamestnávateľovi to prináša zníženie nákladov, zvýšenie produktivity práce, možnosť jednoduchej kontroly pracovnej disciplíny a pre zamestnancov bezprostrednú komunikáciu, avšak bez štipky súkromia. Open space – áno alebo nie? „Nedá sa jednoznačne povedať, že jedno je lepšie a druhé horšie,“ odpovedá renomovaný český architekt Luděk Rýzner, ktorý aj v Bratislave realizoval viacero administratívnych priestorov. „Vždy záleží na viacerých aspektoch a medzi ne okrem iného patrí: kto v tom priestore sedí, komu je určený a ako to je technicky a nábytkovo vyriešené.“
Trendy
Výsledky prieskumu realitnej konzultačnej spoločnosti Cushman & Wakefield „Landlord and Tenant Survey“ (publikované v Trende 10. 4. 2008) ukázali, že nájomcovia dbajú oveľa viac na pracovné prostredie a spoločenskú zodpovednosť firiem. Pri vlastnej budove je zase najdôležitejším faktorom prírodné svetlo.
Priemerná čistá kancelárska plocha, ktorá pripadá na jedného zamestnanca dosahuje 13 m2. Takmer 60 % užívateľov si myslí, že by mohli využívať podlahovú plochu efektívnejšie. Približne 40 % oslovených firiem v ostatných 12 mesiacoch zvýšilo hustotu osídlenia vo svojich priestoroch a 33 % očakáva, že sa miera využitia v nasledujúcom roku zvýši. Tretina spoločností zvýšila za ostatný rok mieru využitia veľkopriestorových kancelárií bez priečok, pričom 10 % zvýšilo mieru využitia zdieľaných pracovísk a ďalších flexibilných pracovných praktík, napríklad prácu z domu a pod.

V tejto súvislosti pripomeňme, že open space kancelárie k nám priniesli zahraničné spoločnosti, podnikajúce napríklad v oblasti IT. Tento typ kancelárií je typický pre call centrá telekomunikačných služieb alebo business process outsourcing, teda externé zaisťovanie firemných procesov. Naopak, finančné, farmaceutické či právnické firmy sa držia tradičných oddelených kancelárií. Rozdiely sú aj v jednotlivých krajinách. Nemecko je známe svojim „bunkovým“ systémom, kde sa ctí hierarchia firmy. Vo Švédsku sa zase pracuje v kombinovaných kanceláriách, no a klasický modul open space sa najviac využíva vo Veľkej Británii.
Open space – to nie je len hala
Česká architektonická kancelária OK PLAN ARCHITECTS, s. r. o., funguje takmer desať rokov a vo svojej činnosti sa špecializuje na komplexné poskytovanie služieb v oblasti architektúry, urbanizmu a dizajnu. Významnou oblasťou je aj tvorba interiéru v administratívnych budovách, pričom pre jedného z najväčších slovenských developerov HB Reavis Group realizovali usporiadanie vnútorných priestorov v Apollo I a Apollo II v Bratislave. Vedúci architekt tejto kancelárie Luděk Rýzner (1969) potvrdil uprednostňovanie open space u klientov, ale súčasne upozorňuje, že tento typ usporiadania sa nedokáže projekčne a technicky vždy dobre zvládnuť.

Princíp flexibility aplikuje vo svojom ateliéri aj Luděk Rýzner a hoci je jeho majiteľom, rozhodnutia prijíma až po porade celého tímu. „Hoci mám rozhodujúci hlas a následne aj zodpovednosť, snažím sa vtiahnuť ľudí do tvorivého procesu,“ hovorí Rýzner. „Najlepší zámer má potom zelenú.“
Interiéry v Apollo II
Úspešná spolupráca medzi HB Reavis a architektonickou kanceláriou OK PLAN ARCHITECTS pri interiéroch v Apollo I pokračovala aj v Apollo II. Požiadavkou investora bolo, aby hlavná časť, kde sa pohybujú klienti, bola koncipovaná nadštandardne – a to tak priestorovo, ako aj materiálovo.

V Apolle I pracovala kancelária OK PLAN ARCHITECTS vo výraznej miere s drevom, a to v rôznych odtieňoch. No v Apolle II urobila zmenu. Drevo sa aplikovalo iba pri podlahe, pričom preferencie dostali nové materiály, predovšetkým v podobe plastov. Tie sú výrazom identifikácie developera s progresívnymi technológiami. Plasty sú obsiahnuté na recepciách, obkladoch jadier a ďalších doplnkoch – buď formou bublinkového plastu, alebo prefarbeného plastu vo vínovej farbe. Ďalej sa používali luxusné kamene a dlažby z travertínu, kombinované s exotickou dyhou – makassarou.
Ľudo Petránsky
Foto: Vladimír Kuric







