Energetická certifikácia budov – hazardná hra alebo príprava na vysokú odbornosť?
Galéria(4)

Energetická certifikácia budov – hazardná hra alebo príprava na vysokú odbornosť?

Prijatím zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov splnilo Slovensko prvú požiadavku pre členské štáty EÚ. Tento zákon síce nadobudol účinnosť, súčasne však krajina využila možnosť odkladu energetickej certifikácie k 1. 1. 2008 pre nedostatok kvalifikovaných osôb schopných vypracovať energetický certifikát. Snaha o zvyšovanie efektivity CO2 využívania energie na európskej úrovni siaha do roku 1993, keď bola vydaná smernica o znižovaní emisií . V pôvodných členských krajinách bol prístup k tejto problematike rozdielny a osobitne sa zapájali aj noví či budúci členovia EÚ. Viaceré krajiny ešte pred vstupom do únie prijali novú legislatívu v súlade s touto európskou smernicou. Slovensko sa rozhodlo túto problematiku riešiť až po svojom vstupe v roku 2004. Očakáva sa, že prvé skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu sa uskutočnia v októbri tohto roka. Otázkou zostáva, či na vydanie prvých certifikátov k zákonnému termínu to bude postačovať.

Zákon stanovuje povinnosť energetickej certifikácie nových budov, ako aj významne obnovovaných starších budov, ktorých kolaudačné konanie sa začne po 1. januári 2008. Certifikáciou sa budova zaraďuje do konkrétnej energetickej triedy. Jej základom je výpočet energetickej hospodárnosti a kategorizácia budovy. „Podľa zákona je energetická certifikácia povinná pri predaji budovy, prenájme, pri dokončení novej budovy alebo významnej obnove existujúcej budovy, inak je dobrovoľná,“ vysvetľuje Ing. Anton Novotný z Občianskeho združenia pre zatepľovanie budov. Čo však nestanovuje zákon, je termín pripravenosti novej dokumentácie na stavebné povolenie. Pritom až 80 % obsahu predpísaného v certifikáte môže byť vyjadreného práve v nej.

V rukách rezortu výstavby

Európska smernica 2002/91/ES v preambule č. 7 hovorí, že treba urýchlene zriadiť legislatívny nástroj na stanovenie konkrétnych činností s úmyslom využiť veľký potenciál úspory energie a znížiť rozdiely medzi výsledkami členských štátov v tomto sektore. Implementácia tejto smernice bola podľa jej priorít a kompetencií rezortov rozdelená medzi Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pre prvé štyri priority tejto smernice a Ministerstvo hospodárstva SR pre piatu prioritu:

  • všeobecný rámec pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov,
  • uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,
  • uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť veľkých existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú,
  • energetická certifikácia;
  • pravidelná kontrola kotlov a klimatizačných systémov v budovách a hodnotenie vykurovacích zariadení, v ktorých sú kotly staršie než 15 rokov.

„Problematika energetickej hospodárnosti budov patrí primárne do rezortu výstavby. Jedným z kľúčových nástrojov na zabezpečenie zlepšenia energetickej efektívnosti v oblasti budov, ako to predpokladá aj vládou schválený materiál Koncepcia energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a pripravovaný akčný plán, je práve energetická certifikácia. Táto problematika je jednou z priorít aj na európskej úrovni,“ vysvetľuje hlavný štátny radca z odboru medzinárodných vzťahov v energetike Ministerstva hospodárstva SR Ján Magyar.

Legislatívny rámec pre energetickú certifikáciu budov pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR prebratím európskej smernice formou zákona a vypracovalo vykonávaciu vyhlášku. Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. ja­nuára 2006 a vyhláška č. 625/2006 MVRR SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z., nadobudla účinnosť 1. januára 2007. Rezort výstavby v súčasnosti zabezpečuje príručku k energetickej certifikácii budov. „Keďže ide o novú problematiku, myslíme si, že takáto pomôcka je potrebná,“ vysvetľuje hovorca Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR Miroslav Bátovský. Ministerstvo spolupracuje so Slovenskou komorou stavebných inžinierov na príprave odborníkov spôsobilých vykonávať energetickú certifikáciu budov.

Odborná spôsobilosť

Slovenská komora stavebných inžinierov pripravuje skúšku odbornej spôsobilosti pre stavebných inžinierov, ktorí majú zá­ujem o živnosť v tejto oblasti. Keďže bude spracovanie energetického certifikátu náročné, zodpovedajú tomu aj požiadavky na preskúšavanie – príprava na skúšku si vyžiada vysokú mieru odbornosti. „SKSI zabezpečila spracovanie skúšobných otázok garantmi jednotlivých oblastí – právnych predpisov, tepelnej ochrany stavebných konštrukcií a budov, vykurovania a prípravy teplej vody, vetrania a klimatizácie, elektroinštalácií a zabudovaného osvetlenie budov,“ vysvetľuje predseda SKSI prof. Dušan Majdúch, CSc. Podľa jeho slov budú skúšobné otázky po lektorovaní pripravené na zverejnenie. „V konečnej úprave je pripravený skúšobný poriadok. Dolaďujú sa požiadavky na ústnu časť skúšky, podmienky nevyhnutných podkladov a materiálne zabezpečenie. Zvažuje sa aj možnosť zlepšenia prípravy na skúšku ponukou odborných seminárov s dobrovoľnou účasťou,“ dodáva prof. Majdúch.

Členov skúšobnej komisie – odborníkov z univerzít, vedeckovýskumných pracovísk a praxe – vymenoval minister výstavby a regionálneho rozvoja SR. Predsedom skúšobnej komisie je prof. Chmúrny, PhD., zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Po konzultácii s MVRR SR budú všetky potrebné materiály zverejnené na internetovej stránke komory.

Na otázku, kedy začne komora preskúšavať prvých záujemcov o výkon profesie energetickej certifikácie budov, odpovedá prof. Majdúch: „Sme pripravení začať skúšky odbornej spôsobilosti v priebehu októbra tohto roka. Komora isto nebude brzdou, aby odborne spôsobilé osoby boli schopné vypracovať požadované certifikáty na želateľnej úrovni po januári 2008,“ dodáva. Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie bude činnosťou podľa zákona č. 455/1991 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

Informačná kampaň

Predpokladom úspešnosti akéhokoľvek procesu je jeho dostatočná znalosť všetkými účastníkmi. „Osobitne to platí pre oblasť energetickej certifikácie budov, ktorá má mať vplyv na investičné rozhodnutia rozličných subjektov, a preto vyžaduje jednoduchý prístup a prehľadný systém relevantných informácií,“ upozorňuje Ján Magyar. Týka sa najmä užívateľov, nájomcov a prenajímateľov budov, investorov, vlastníkov a správcov budov, projektantov, odborne spôsobilých osôb na energetickú certifikáciu budov, pracovníkov stavebných úradov, výrobcov stavebných materiálov a technológií či podnikateľov v oblasti realitného trhu.

Vo viacerých európskych krajinách na národnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej komisie prebiehajú intenzívne informačné aktivity v tejto oblasti. „Problematika informačnej kampane zameranej na energetickú certifikáciu budov je v zmysle kompetencií ústredných orgánov štátnej správy v pôsobnosti MVRR SR,“ vysvetľuje Ján Magyar.

Podľa slov Miroslava Bátovského ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja od roku 2005 informuje odbornú verejnosť formou konferencií, odborných seminárov, prostredníctvom médií, ako aj uverejňovaním článkov v odborných časopisoch. „V spolupráci s niektorými správcami bytových družstiev boli zorganizované semináre pre vlastníkov bytov, aby mali informácie o povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo zákona,“ vysvetľuje M. Bátovský. Na internetovej stránke ministerstva je vytvorený odkaz o energetickej hospodárnosti budov. „V tejto časti bude okrem legislatívy a aktualít z tejto oblasti aj prepojenie na internetové stránky  z oblasti normalizácie a noriem súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov Slovenského ústavu technickej normalizácie a z oblasti odbornej spôsobilosti na stránky Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá bude preskúšavať odbornú spôsobilosť,“ dodáva Bátovský.

Prvé certifikáty

Na otázku, kedy možno reálne očakávať vydanie prvých certifikátov, odpovedá Ján Magyar: „Dá sa predpokladať, že pre prípravu energetického certifikátu sa posunie termín kolaudačného rozhodnutia a nedá sa vylúčiť, že bude naraz hneď niekoľko stavieb čakať na vydanie energetického certifikátu.“ Energetická certifikácia bude náročná aj pre Slovensko. „Ročne sa dá predpokladať vydanie okolo 30-tisíc energetických certifikátov,“ dodáva.

„Je jasné, že sa bude na Slovensku trocha improvizovať,“ hovorí Ing. Anton Novotný. Podľa jeho slov mohlo Slovensko požiadať o odklad termínu zavedenia energetickej certifikácie budov. Dôvodom odkladu by pritom nebola nepripravenosť. „Slovensko, tak ako aj ostatné členské štáty EÚ, sa opiera o normy a materiály EÚ, ktoré nebudú schválené do konca tohto roka. Vo vestníku EÚ vyjdú najskôr v ja­nuári 2008 a preto prípadné zmeny nebudú premietnuté do predpisov a tým ani do projektov a energetických certifikátov,“ objasňuje Ing. Novotný.

Lucia Hakelová
Foto: Robo Hošták
Vizualizácie: vize.com, 3D Vision