Názory a rozhovory

Napriek tomu, že technika a technológie aj v stavebníctve neustále postupujú vpred, na stavbe stále zostávajú oblasti, kam sa moderná technika nedostane. Vtedy vzniká potreba práce vo výškach. Tieto špeciálne činnosti si často vyžadujú priam horolezecké zručnosti, ktoré nemá každý. Preto na slovenskom stavebnom trhu pôsobia ­spoločnosti poskytujúce tento druh špeciálnych prác. Patrí medzi ne aj Bratislavský výškový servis, s. r. o., a s Brianom Janečkom, jedným zo štyroch spoločníkov, sme sa porozprávali nielen o lezení na vysoké budovy.

Veľké očakávania, rozlety a úlety, ktoré sa spájajú s obdobím štúdia, zvyčajne stlmia prvé korekcie často neústretovej praxe. Hoci ich umelecké ambície sa nezmenšujú, realita nabáda k triezvejším postojom v rozmanitom architektonickom teréne. Diskusiu ASB so študentmi Fakulty architektúry STU sme uskutočnili počas medzinárodnej súťaže Isover Architectural Contest 2009, ktorú v Ľubľane vyhrali vtedajší poslucháči 4. ročníka Robert Löffler a Vladimír Hain. Spolu s nimi sa do diskusie zapojili ich spolužiaci Michal Bálek, Peter Kucharovič a Ondrej Kurek, ktorí sa takisto zúčastnili tejto súťaže.

Architekt a súčasnosť? Možno súhlasiť s názorom Gábora Zászlósa zo spoločnosti TriGránit Development, ktorý hovorí, že architektovo postavenie je adekvátne stavu a spoločenskej klíme súčasnosti. „Práce je síce menej ako v minulosti, ale stále je čo robiť,“ voľne charakterizuje túto súčasnú situáciu architekt Juraj Hermann, čím tiež reaguje na nepredvídateľné vplyvy krízy na stavebníctvo. Pre jedných je to priestor na zmenu a využitie príležitosti, ktoré daná situácia ponúka, pre iných zase pokojnejšia situácia pre architektonickú tvorbu.

Jeho architektúra má rada skulpturálne formy. Nečudo, sochárske umenie jeho otca Alexandra Trizuljaka je dnes významným pojmom. Po matke Eve Trizuljakovej zasa zdedil cit pre výtvarné vyjadrovanie. Svoje dielo však predovšetkým vníma ako architektúru kontextu a rešpektu k svojmu okoliu. Pri príjemnom rozhovore v prostredí reštaurácie, ktorá vznikla v parteri jeho posledného realizovaného domu Gaudí, sme poodhalili jeho vlastný príbeh – príbeh architekta Klementa Trizuljaka.

Snaha o zabezpečenie ochrany životného prostredia viedla k vytvoreniu nových pravidiel aj na úseku chladiacej, klimatizačnej, odmasťovacej, hasiacej a inej techniky. Od 1. septembra tohto roka platí na Slovensku zákon o fluorovaných skleníkových plynoch, ktorého cieľom je zníženie únikov a zamedzenie nadlimitných únikov týchto plynov. Ako sú prevádzkovatelia a odborné spoločnosti pripravené na aplikáciu týchto predpisov v praxi? Čo sa očakáva od prevádzkovateľov chladiacich, klimatizačných, hasiacich či iných zariadení? Do akej miery sa táto problematika spája s energetickou hospodárnosťou budov a kontrolou klimatizačných zariadení? Odpovede na tieto otázky sme hľadali u zástupcov normotvorby zo štátnej správy, prevádzkovateľov, predstaviteľov akademickej obce a profesijných či servisných organizácií. S úspechom sa nám však podarilo osloviť len niektorých, z čoho vidno, že táto téma ešte nie je veľmi spracovaná a bude sa jej potrebné – aj na našich stránkach – naďalej venovať.   

Po skončení štúdia nastúpil do spoločnosti Doprastav, kde pracuje dodnes. Podľa jeho slov je to zdanlivo jednotvárne, no za jeho dlhoročnou prácou stojí rozvaha, zdravý úsudok a úspech. Predseda predstavenstva a prezident DDM Group, ktorá zastrešuje spoločnosti DOAS, a. s., Doprastav, a. s., a Metrostav, a. s., Ing. Ivan Šesták.

Európsky dodávateľ zatepľovacích a stavebných systémov – to je ambícia spoločnosti Stomix, ktorá vznikla pred 16 rokmi ako malá regionálna firma v českej obci Žulová v Jeseníkoch. V súčasnosti má deklarovaná ambícia reálne kontúry, pretože zo Stomixu sa stala medzinárodná spoločnosť, ktorá cez 26 obchodných spoločností pôsobí vo viacerých krajinách Európy a Ázie od Českej republiky až po Kazachstan. Dynamický rast tejto výrobnej spoločnosti sa prejavil aj v obchodnom zastúpení na Slovensku, ktoré má aj počas hospodárskej krízy priaznivé výsledky. O činnosti spoločnosti Stomix Bratislava, s. r. o., sme sa porozprávali s jej konateľkou Ing. Andreou Petrovičovou.

Spoločnosť DYNAMIK vznikla v roku 1990 pôvodne ako stavebná spoločnosť so zameraním na realizáciu stavieb. Postupne sa vyvíjala a priberala rôzne ďalšie činnosti. Prešla reštrukturalizáciou, zmenou právnej formy, pri ktorej sa postupne z fyzickej osoby vyvinula s. r. o. a dnes je z nej holdingové zoskupenie, ktoré zastrešuje materská spoločnosť DYNAMIK HOLDING, a. s. Podnikanie realizuje v 4 divíziách prostredníctvom 8 dcérskych spoločností. O činnosti a plánovaných projektoch nám porozprával obchodný riaditeľ spoločnosti Ing. Vladimír Vikor, ml.

Pred vyše rokom bol architekt či projektant nedostatkovým tovarom. Práce bolo vyše hlavy a architektonické kancelárie odmietali aj zaujímavejšie zákazky. Developeri sa museli doslova predháňať, aby si zohnali nejakého lepšieho realizátora ich investícií. Dnes je situácia iná, ale slovo kríza sa skloňuje len opatrne. Vplyvný český architekt Roman Koucký hovorí o mediálnej bubline, bratislavský architekt Roman Talaš o zmene, ktorá prináša príležitosti, architekt Roman Turčan z Banskej Bystrice zase o pokojnejšej situácii pre tvorbu.

Spoločnosť Inžinierske stavby je na slovenskom trhu už 58 rokov a počas tohto obdobia naberá na sile, intenzite aj svojom vplyve. Od roku 2004 je členom medzinárodnej stavebnej skupiny COLAS a zároveň jej reprezentantom na Slovensku. Realizuje komplexné dodávky stavebných objektov a prác v odboroch inžinierskeho, pozemného a priemyselného staviteľstva, ako aj vodohospodárskych stavieb. O vzniku a súčasnej činnosti spoločnosti sme sa porozprávali s jej generálnym riaditeľom Ing. Jaroslavom Jarábekom, MBA.

Len s máloktorou firmou je svetlo späté tak, ako s medzinárodnou spoločnosťou DNA Slovakia, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch. S istou mierou zveličenia by sa dalo povedať, že svetlo je prítomné v každom výrobku, ktorý ponúka zo svojho portfólia. Dôvod je jednoduchý: výrobcom svietidiel poskytuje komponenty do ich zariadení – od objímok, cez predradníky (tlmivky), kondenzátory až po zapaľovače a štartéry. Ako v nasledujúcom rozhovore zdôrazňuje konateľ spoločnosti DNA Slovakia Ing. Július Slamenka, jej snaženie sa pohybuje v triáde – úspora energie, elektronika a inteligentné osvetlenie.

Kto by pred takými dvadsiatimi rokmi poznal pojmy ako zachytávač nečistôt alebo čistiaca zóna? Pred vchod sa jednoducho dala povrazová rohožka, kovový škrabák, prípadne starý koberec a tieto vstupné „čistidlá“ v sebe obsiahli všetky spomínané pojmy zo súčasnosti. Doba sa zmenila, dnes už nepatrí všetko všetkým a v skutočnosti nikomu. Drahé podlahy vo verejných budovách sú chránené hneď od vstupu, predlžuje sa ich životnosť a pôvodná elegancia. Rohožka zmenila svoj vzhľad a stala sa vstupnou vizitkou svojho majiteľa. K nemnohým spoločnostiam, ktoré sa touto špecifickou oblasťou stavebného trhu zaoberajú, patrí aj MBM mat v Považskej Bystrici, ktorú už štrnásť rokov vedú Ing. Miroslav Bellay a Mária Bellayová.

Stretli sme sa v impozantných priestoroch kláštora Nitrianskeho hradu, kde majú BARAK architekti od roku 2004 svoje nové sídlo. Dnes sú neprehliadnuteľným zjavom slovenskej architektonickej scény. Ich tvorba zastáva princíp jednoduchosti a kriticko-vedeckého prístupu. Konateľ a jeden z pôvodných zakladateľov tejto značky, architekt Viktor Šabík, hovorí, že produkovať dobré netreba len v oblasti matérie, ale aj vzťahov. Viac prezradil v našom rozhovore.

Komplexná dodávka priemyselných podláh — od návrhu vhodnej technológie cez realizáciu až po zabezpečenie­ servisu­ používaných podláh. To je ústredný predmet činnosti, ktorý trenčianska spoločnosť PRORECO, s. r. o. premenila­ počas desiatich rokov svojej existencie približne do troch miliónov štvorcových metrov zrealizovaných­ priemyselných podláh. A to nielen pre významných klientov na Slovensku (Volkswagen Slovakia, Kia Motors), ale i v Českej republike (Hyundai Motors), Rumunsku (Emerson) a Poľsku (Goodman). Úspešné realizácie však riaditeľ­ spoločnosti Ing. Martin Holenda vníma ako záväzok voči klientom — už najbližší projekt je výzvou k naplneniu­ firemných­ ambícií.

Porota Pritzkerovej ceny sa tohto roku rozhodla udeliť ocenenie švajčiarskemu architektovi Petrovi Zumthorovi. Je výrazným protipólom Richarda Rogersa či Jeana Nouvela, ktorí získali toto prestížne ocenenie v predchádzajúcich rokoch. Kým Rogersove realizácie pôsobia expresívne a dynamicky a Jean Nouvel sa snaží upútať pozornosť na prvý pohľad, Zumthorova tvorba je často nenápadná, introvertná, ba až meditatívna.