Názory a rozhovory

Stavby mostov Slovakia (SMS) sú dcérskou spoločnosťou českej firmy Stavby mostů Praha (SMP CZ, a. s.), ktorá vznikla v roku 1992 odtrhnutím od spoločnosti Stavby silnic a železnic (Závodu 2). Česká spoločnosť SMP CZ, spočiatku zameraná čisto mostársky, sa postupným etablovaním a zmenou vlastníka, ktorým sa v roku 2000 stala francúzska spoločnosť Vinci, rozšírila do oblastí energetiky, vodohospodárskych diel, tunelov a sanácií. Podobnú stratégiu plánuje v blízkej budúcnosti aj slovenská dcéra, ktorej hlavným zameraním je v súčasnosti výstavba mostov na rýchlostnej ceste R1. Rozhovor nám poskytol Ing. Luděk Borový, riaditeľ spoločnosti Stavby mostov Slovakia.

Misia, ktorá výstižne charakterizuje ciele firmy Holcim. Jedného z významných hráčov na betonárskej scéne, na ktorej pôsobí už od roku 1992, keď švajčiarsky koncern Holderbank vstúpil svojím kapitálom do sprivatizovaného závodu Západoslovenské cementárne a vápenky. O tom, čo všetko Holcim Slovensko robí, a o plánoch do budúcna som sa zhovárala s riaditeľom pre marketing a predaj Patrikom Polakovičom, technologičkou pre segment ­betón Ľubicou Pišťanskou, produktovým manažérom pre cementy Brunom Präsensom a manažérom pre trvalo ­udržateľný rozvoj Petrom Roblom.

Napriek tomu, že kríza sa nevyhýba ani predaju tepelnej techniky, pozitívnou správou je, že prostredie na slovenskom trhu je ešte stále vcelku zdravé. Aspoň takto pozitívne hodnotí situáciu Peter Vrablec, ktorý bude od 1. októbra 2010 zodpovedný za aktivity divízie Junkers nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike.

Stretli sme sa v bode nula. Tak totiž architekt Peter C. Abonyi nazýva jedno zo svojich diel, Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie v dedinke Liptovské Sliače. Týči sa na pahorku uprostred poľa a vrastá do krajiny ako jej odveká súčasť. Práca na tomto kostole, kde pozorný divák môže (ale aj nemusí) nájsť nekonečné množstvo významov, podľa jeho slov zmenila celé jeho vnímanie, a to nie len vnímanie architektúry, ale aj sveta, života a filozofie. Našiel tu svoj pevný bod.

Už niekoľkokrát sme za posledné obdobie na našich stránkach písali, ako môže kríza posilniť napredovanie niektorých technológií na trhu či priamo vývoj nových technológií – predovšetkým tých, ktoré sú orientované na energetické úspory alebo využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Ako sa z tohto uhla pohľadu darí tepelnej technike? Ktoré technológie a produkty posilňujú svoje postavenie? Vznikli za ostatné obdobie nejaké nové trendy? Zmenili sa nálady a požiadavky klientov? O odpovede sme požiadali spoločnosti, ktoré pôsobia v tejto oblasti na Slovensku a majú možnosť porovnať situáciu u nás aj s okolitými krajinami.

Každá ekonomická kríza sa, prirodzene, líši od tých predchádzajúcich, ale v niektorých prejavoch majú všetky niečo spoločné. Najprv prídu na rad automobilky. Pokles predaja automobilov je jedným z prvých najtypickejších indikátorov začínajúcej sa stagnácie. Potom sa začne útlm aj v iných odvetviach. Okrem predaja spotrebných výrobkov, ktorý tiež klesá, sa do problémov dostávajú aj rôzne sektory realitného trhu. Prestanú sa predávať byty a rodinné domy, mizne záujem o prenájom kancelárií a maloobchodných priestorov. Podnikatelia sa usilujú zachrániť, čo sa dá. Nastáva obdobie reštrukturalizácie alebo aj zatváranie firiem, konsolidovanie investícií a prehodnocovanie existujúcich realitných portfólií.

Hrubá stavba stále patrí medzi najdôležitejšie stavebné práce, od ktorých závisí kvalita nadväzujúcich stavebných postupov. Inými slovami, kvalitne urobená hrubá stavba je dobrým základom na dokončovacie práce. V nasledujúcej ankete najvýznamnejších výrobcov produktov a systémov pre hrubú stavbu na Slovensku sme kládli dôraz na ich energetickú efektívnosť, rýchlosť realizácie ako aj spoluprácu s architektmi.

Profesia architekta je známa už niekoľko tisícročí. Dá sa povedať, že zrod architektúry nastal vtedy, keď človek uvedomelým spôsobom začal stvárňovať stavby a okrem utilitárnych hodnôt im prostredníctvom svojich rozvíjajúcich sa estetických postojov pridal aj kultúrnu nadstavbu. Profesia architekta sa historicky viaže najmä k významným spoločenským stavbám alebo k stavbám bohatšej skupiny obyvateľov. Aj dnes však obdivujeme aj diela neznámych tvorcov, príkladom je jedinečná ľudová architektúra.

Rast dopytu po elastomérových membránach EPDM nastal počas ropnej krízy v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď v Amerike výrazne vzrástla cena asfaltovaných hydroizolácií. S výrobou a aplikáciou nového typu strešnej hydroizolácie mala v tom čase už viac ako desaťročné skúsenosti firma Carlisle Syntec, založená v roku 1917. Jej exkluzívnym distribučným partnerom pre trhy Strednej a Východnej Európy, a teda aj pre slovenský trh, je firma ATHOS syntec. Konateľ Ing. Peter Sklenka nám prezradil viac.

Koncepcia štátnej bytovej politiky, ktorá bola schválená uznesením predchádzajúcej vlády SR č. 96 z 3. 2. 2010, sa nijako nelíši od podobných materiálov produkovaných MVaRR SR v minulosti. Materiál plný floskúl a známych konštatovaní, v konečnom dôsledku neponúka žiadne riešenie. V súvislosti s programovým vyhlásením novej vlády je problematika bývania a bytovej politiky na Slovensku, zdá sa, opäť odsúdená na rovnaké neriešenie. Akoby bývanie nebolo naozaj vážnym národohospodárskym problémom...

Česká spoločnosť Valbek vznikla v roku 1990 ako malá projekčná spoločnosť so zámerom projektovať dopravné stavby v libereckom regióne. Za dvadsať rokov existencie sa z nej stala uznávaná medzinárodná spoločnosť so sídlom v Liberci, niekoľkými pobočkami v Českej republike a dcérskymi spoločnosťami v Bratislave a v ruskej Vologde. O činnosti spoločnosti nám porozprával Ing. Eduard Manco, riaditeľ Valbeku na Slovensku.

Jeho polyfunkčný dom Octopus Habitat v Bratislave si užil svojich pätnásť minút slávy, ale aj tak je presvedčený, že architektonické ceny za domy by sa mali udeľovať až po niekoľkých rokoch. Až keď sa ukáže, akým spôsobom si ich obyvatelia prispôsobia svojim potrebám. A to je podľa architekta Petra Sticzaya-Gromského kritérium dobrej architektúry, ktorá by mala zároveň vytvárať kvalitný priestor na dobré spolunažívanie obyvateľov domu. Domnieva sa, že súčasná architektúra je v kríze a čoraz viac sa stáva dizajnom, ba až užitou grafikou. Stále ho však priťahuje mágia okamihu, keď môže prázdnu parcelu vyplniť svojím dielom.

Spočiatku vychádzal z fenomenologickej filozofie svojho starého otca Romana Ingardena a sústredil sa najmä na funkciu reprezentácie. Postupne sa snažil o jednoduchosť svojich projektov a vychádzal z presvedčenia, že umelecké dielo má mať syntetický a usporiadaný ráz. Dobrá architektúra je podľa neho vytvorená s originálnym nápadom, ale zároveň jej nechýba humor, abstrakcia a rešpektuje formy miestnej a priestorovej tradície. Poľský architekt Krzystof Ingarden bol v máji hosťom festivalu ARCHDAYS 2010, ktorý organizovalo združenie Design Slovakia v spolupráci s Fakultou architektúry STU v Bratislave.

Námestie už od nepamäti plnilo funkciu srdca mesta. Bolo miestom najväčšieho ruchu, života a aktivít mesta. Konali sa tu trhy, vystupovali tu potulní umelci – na námestí sa jednoducho vždy niečo dialo. Podobný charakter mali aj nábrežia riek. Slúžili ako promenády – páni s paličkami a dámy v rukavičkách sa po nich korzovali držiac sa pod pazuchy a zastavovali sa pri známych na pár slov. Akú funkciu však majú tieto miesta dnes? Plnia ju spontánne alebo im treba pomáhať? A pre koho tu vlastne sú? Tento raz sme našli na oboch miestach viac prehier, ako výhier.