Názory a rozhovory

Tohtoročné júnové záplavy prepísali historické tabuľky. Protipovodňová ochrana v hlavnom meste vydržala. Výhrou určite je, že neboli zaznamenané žiadne obete na životoch.

Podľa  správy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) zverejnenej 26.júna 2013 by mali do roku 2016 mať obnoviteľné zdroje energie (OZE) pri výrobe elektriny celosvetovo dvakrát tak veľký podiel na trhu ako atómová energia a do piatich rokov by mali predbehnúť aj zemný plyn. V tejto situácii ohlasujú ruskí investori z Rosatomu, že postavia gigantický 1200 MW reaktor novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach za 4 až 6 miliardy EUR a požadujú pritom vládne záruky cien zaručujúce návratnosť ich investície. Ak Slovensko pristúpi na takéto nehorázne podmienky, slovenské podniky i občania zaplatia ruskú investíciu vo vysokých cenách elektriny. Informoval o tom Milan Novák, riaditeľ najväčšieho domáceho výrobcu slnečných kolektorov  THERMO|SOLARU Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.

Jednoduché betónové bloky, otvorené priestory, často iba pomyselná hranica medzi interiérom a exteriérom. Domy od Marcia Kogana sú poklonou modernizmu, okorenené štipkou brazílskej rebélie.

Herwig Spiegl je správnym frontmanom architektonickej kancelárie z Viedne s názvom Alles Wird Gut. Jeho prednáška na Fakulte architektúry STU v Bratislave v rámci projektu 1 × 1 naplnila aulu na prasknutie a zdalo sa, že jeho energia naozaj plní poslanie kancelárie: všetko sa dobre skončí.

Najprestížnejšie ocenenie svetových architektov, Pritzkerovu cenu, získal tohto roku japonský architekt Toyo Ito. Porota ocenila jeho cit pre jednoduchosť a univerzálnosť, vďaka ktorým tvorí nadčasové stavby vyžarujúce optimizmus, ľahkosť a radosť. Ocenila i jeho schopnosť zasadiť stavby citlivo do okolia a dodať architektúre duchovný rozmer.

Začalo to ako školské zadanie... Vzhľadom na to, že prakticky celý život bývam v srdci slovenska - Banskej Bystrici, som mal v úmysle vyzdvihnúť, opísať a prezentovať jeden z mála, ak nie jediný novo- realizovaný verejný priestor. Nasledovalo hromadenie podkladov a výkresovej dokumentácie, či už od autora alebo realizačnej firmy, opäť raz povrchná obhliadka dobre známeho miesta kvôli fotodokumentácii a záverečné hodnotenie s použitím asi všetkých možných superlatívov nachádzajúcich sa v mojej slovnej zásobe. Kedže som sa doposiaľ extra nezaujímal o verejné priestory, druhý deň ma napadlo pozrieť si aj iné realizácie, hlavne zo zahraničia...

Klientom predávame riešenia, nie produkty, tak charakterizuje filozofiu spoločnosti jej generálny riaditeľ Ing. Dezider Machovec. Časopisu TZB Haustechnik porozprával, ako sa darí v dnešnej ťažkej dobe firme, ktorá sa zaoberá vývojom, výrobou, servisom a projekciou vlastných vzduchotechnických a klimatizačných zariadení.

Spoločnosť Maccaferri skúma, navrhuje a vyvíja riešenia na výstavbu, protieróznu ochranu a stabilizáciu zemín vo vyše sto krajinách sveta. Jednou z viac ako šesťdesiatich pobočiek a dcérskych spoločností tejto talianskej firmy je aj MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, ktorá pôsobí na Slovensku od roku 2005. O jej činnosti nám porozprával výkonný riaditeľ spoločnosti Ing. Ján Németh.

Spoločnosť VUIS – Zakladanie stavieb vznikla v roku 1992 oddelením od Výskumného ústavu inžinierskych stavieb v Bratislave, ktorý ako organizácia existoval ďalej. Firma sa od začiatku špecializovala na oblasť zakladania stavieb, a to na návrh základov, projektovanie základov náročných objektov, mostov, výškových budov, prípadne na rekonštrukcie, pri ktorých bolo potrebné zvýšiť únosnosť existujúcich základov v dôsledku ich nadstavby a prestavby. O vzniku a súčasnom pôsobení spoločnosti sme sa rozprávali s jej konateľom Ing. Petrom Mišove, CSc.

Pre Martina Vachálka je dizajn o spoznaní človeka, ktorý ho bude používať. Preto načúva jeho pocitom, zážitkom, snom, aby zrealizoval myšlienku, ktorá je v nich prítomná, do najmenších detailov. Tvrdí, že všeobecný vzorec na inšpiráciu neexistuje, ale vytrvalo ju hľadá v možnostiach, vzťahoch a súvislostiach daného miesta. Výsledok? Ponúka dizajn, ktorý funguje.

Architekt Olav Kristoffersen zavítal na sklonku minulého roku do Bratislavy, aby predstavil nórsku architektúru. Rozhovory so zahraničnými architektmi sú často veľkou neznámou. Debata s Olavom však plynula nenútene, o čo mal úspornejšie gestá, o to viac hovoril k veci.

V Bratislave pri stavbe mosta nik nie je prorokom. Nový most či Most SNP je výnimočný a stal sa aj stavbou 20. storočia, žiaľ, nesie so sebou aj nálepku stavby, ktorej obetovali kus historického bratislavského podhradia vrátane židovskej synagógy. Most Apollo si ešte pred výstavbou užil dlhé polemiky o tom, odkiaľ kam vlastne vedie. Napokon sa ho podarilo postaviť – tiež výnimočným spôsobom. Z architektonického pohľadu jeho elegantný oblúk konkuruje neobvyklému ufu s výhľadom na Hrad. Potom tu máme ešte neustále upchatý prístavný most a Most Lafranconi, o ktorom je málo počuť, čo je azda najspoľahlivejšou známkou toho, že bez problémov funguje. A potom tu máme Starý most.

Námestia, ulice, nábrežia. Žiadajú si citlivý prístup architektov aj samospráv. Nechcú byť len zaliate asfaltom. Máme ich na očiach každý deň, no často sú len ostrým tŕňom v oku. Veľké zhromažďovacie plochy vydláždené vždy rovnakou zámkovou dlažbou. Strieda sa len odtieň sivej, červenej a pieskovej. V lete sú husto pozakrývané reštauračnými stolíkmi, lebo nemajú čo iné ponúknuť. Ulice lemované autami a chodníky rozrušené koreňmi stromov nájdeme v každom meste, väčšom aj menšom. Pozitívne príklady akoby sme obchádzali a vždy kopírovali to zaužívané slovenské „dláždenie“. Investorom ponúkame pozemky bez väčších nárokov na ich ďalšie využitie alebo začlenenie do infraštruktúry mesta. Dlažba, kúsok trávnika alebo nezmyselne sa končiaci chodník... Toľko stačí investorovi na exteriérovú úpravu stavby.

Krištáľové krídlo je jedinečným prestížnym ocenením, ktoré sa laureátom odovzdáva len raz v živote. Vyzdvihuje ich spoločenský prínos, je uznaním ich doterajšej práce a zároveň záväzkom do budúcnosti.

Pomaly prešiel ďalší rok, všetci sa už tešíme na sviatky pokoja a popri tom bilancujeme, čo že sme to tento rok vlastne napáchali. Pominuli pompézne vyhodnocovania cien za našu tvorbu, boli vybratí tí najlepší z nás na tento rok a boli verejne ocenené ich diela. Či už CE.ZA.AR, Cena Dušana Jurkoviča, alebo Stavba roka, všetky splnili očakávania, dokonca si myslím, že tieto očakávania toho roku aj predčili. Kde sú tie časy, keď sme so závisťou pozerali na nominované diela v susednom Česku a verili sme, že raz aj u nás vyzrejú investori, pochopia úlohu architektúry a začnú sa podľa toho aj správať. A že to bude čoskoro.