Populárne sú rôzne prednášky a prezentácie s príkladmi zo zahraničia, ktoré ukazujú, ako si možno poradiť s diaľnicou, ktorá rozdeľovala mesto ako v Bostone, oživiť chátrajúcu časť mesta ako prístav v Hamburgu, či využiť prednosti mestskej hromadnej dopravy ako v Štrasburgu.
Slovenská rada pre zelené budovy pripravila na veľtrhu CONECO seminár s názvom zelené budovy – inovatívny smer v udržateľnom stavebníctve, na ktorom so svojou prednáškou vystúpil aj Ing. arch. Boris Vološin z pražského ateliéru Cigler Marani Architects. Témou prednášky bol systém projektového navrhovania BIM (informačný model budovy), ale nasledujúci rozhovor nebude len o ňom.
„Som architekt, ktorý si nepestoval vlastný štýl,“ hovorí architekt Ján M. Bahna, ktorý aj do úvodu svojich memoárov s názvom Tak bežal čas napísal, že každé desaťročie jeho života a tvorby je niečím charakteristické. Aj preto bola základná motivácia nášho rozhovoru jasná – čo bolo ich obsahom?
Pritzkerova cena za architektúru je svojou prestížou prirovnávaná k Nobelovej cene. Štyridsiatym laureátom v jej histórii sa stal nemecký architekt Frei Otto – „vizionár so zvedavou mysľou“. Po Gottfriedovi Böhmovi je druhým Nemcom v menoslove ocenených, ale zapíše sa ako prvý, ktorému bude Pritzkerova cena udelená posmrtne. Zomrel 9. marca 2015.
Objekt, ktorý zub času pripravil o väčšinu jeho originálnych atribútov, sa podarilo prerobiť na nádherné bývanie pre mladú rodinu. Dom s garážou sa zmenil na nepoznanie. Dvom dospelým a dvom deťom poskytuje priestor na naplnený rodinný život a komfort spojený s nadčasovým dizajnom.
Rekonštrukcia budovy a jej prestavba na nový účel je jednou z najobvyklejších architektonických úloh súčasnosti. Staviame na vrstvách, ktoré vytvorili naši predchodcovia.
Súťaž o Cenu Petra Parléřa vznikla ako verejnoprospešný projekt s akcentom na prezentáciu a propagáciu možností architektúry pri obnove verejných priestranstiev a tento rok vstupuje už do 12. ročníka. Čo prináša mestám? Dokážu ich zástupcovia rozpoznať potenciál takých súťaží?
Toľko zatracované, kritizované, ale aj inšpiratívne a s pozitívnym vyznením. Také je výtvarné dielo v súčasnej architektúre. Zároveň je aj riešením verejného priestranstva. Kde sa končí architektúra a kde začína svoje pôsobenie výtvarné umenie a umelecké dielo, ktoré ju spoluvytvára?
Rozčuľujú vás nezaplatené faktúry?Hnevajú vás developerské kauzy zaváňajúce korupciou?Máte priame skúsenosti s „kvalitou“ stavebných diel?
„Pádom Doprastavu a Váhostavu do reštrukturalizácie môže byť ohrozená výstavba diaľnic“, ozvalo sa v hlavných správach. Ide ma poraziť. Čo je toto za komentár? Kde je hlbší zmysel tejto udalosti? Prečo komentátora nezaujíma, čo sa to tu vlastne deje? Včera Doprastav a TTS Grade a dnes Váhostav, mimochodom plný zákaziek mieri do reštrukturalizačného procesu, v ktorom sa legálne zbaví záväzkov, legálne okradne desiatky subdodávateľov, živiteľov rodín dostane do smútku a tu sa akože nič nedeje?
GU začalo v roku 2008 v nových priestoroch v priemyselnom parku výrobu stavebných kovaní s ambicióznymi plánmi, hlavne čo sa týka sortimentu. Už vtedy bola plánovaná výroba automatických posuvných dverí, čo sa za krátko aj realizovalo. Výrobné a skladové priestory o ploche cca 8000m² sú už dnes plne obsadené a kapacitne vyťažené.
Slová ako aktivisti či občianske združenia získavajú už niekoľko rokov v súvislosti s rozvojom mesta Bratislava takmer pejoratívny význam. Pritom títo ľudia často dávajú pozor na rôzne investície v meste a ich pozornosti neujdú ani tie, ktoré sa platia z našich daní (či daní všetkých Európanov).
Sú mladí, draví a zdravo sebavedomí. Architekti Ondřej Chybík a Michal Krištof sa neboja a zo svojej brnianskej kancelárie vyrážajú do sveta. Ako sme sa presvedčili, prvé komerčné aj nekomerčné úspechy nenechali na seba dlho čakať.
Benátsky architektonický kokteil, servírovaný po rokoch pre zmenu na začiatku leta, priniesol opäť priehrštie príchutí i farieb. Napriek tomu, že tentokrát sa šejkra chopil Rem Koolhaas s jasne definovaným cieľom – nevytvoriť abstraktnú farebnú koláž, ale mozaiku, ktorá dohromady ukáže obraz architektúry 1914 – 2014.
Demokraciu sme si pomýlili s presadzovaním vlastných záujmov. A rovnako si mýlime aj pojem vlastníctva. To, čo stojí na mojom pozemku, je moje vlastníctvo a s tým si môžem a budem robiť, čo uznám za vhodné. Je to moje vlastníctvo, a preto som ten, kto o tom bude rozhodovať. Áno, ešte stale musí stavba dostať stavebné povolenie. No to je však častokrát vydané aj dodatočne. Kto teda posúdil územný plán? Kedy sa kto zamyslel nad tým, či dom svojím výrazom zapadne do lokality, či ju nenaruší, ako sa bude ďalej vyvíjať výstavba celej zóny? Kto posúdi farebnosť, koho zaujíma, či okná na panelovej stavbe vzájomne korešpondujú?
