Portfólio ateliéru Citovický Fillo Architekti je rozmanité – sú v ňom väčšie developerské projekty, či už administratívy, alebo obytné súbory, rekonštrukcie budov, ale aj verejné stavby ako zimný štadión alebo tie menšie, ku ktorým patria materské školy a rodinné domy a projekty interiérov. Frontmani ateliéru – Pavol Citovický a Marek Fillo – o architektoch vravia, že by ich mala spájať predovšetkým služba klientovi. A ešte čosi, spolu s klasikmi funkcionalizmu tvrdia, že menej je viac.
Začiatkom októbra, v divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, predstavitelia SOAS a. s. (Slovenská obchodná aliancia stavebnín) oslávili spolu so svojimi obchodnými partnermi štrnásty rok svojej úspešnej činnosti na slovenskom stavebnom trhu.
Dnešná architektúra nás všetkých znepokojuje. Trápi nás, že aj napriek všetkému úsiliu nedostáva priestor prejaviť sa v tom najlepšom svetle. Nie je vnímaná ako kultúrna veličina, ktorá má radikálny presah do našich životov. Navzdory svojej histórii a dôležitosti sa architektúra dostáva mimo hlavý prúd. Väčšina „obyčajnej“ českej a slovenskej spoločnosti vníma architekta ako drahú, nedostupnú a zbytočnú inštitúciu. To má za následok všeobecnú frustráciu architektov, ale hlavne rozmach „temnej“ výstavby, rozmach „arschitektov“...
Väčšina našich absolventov vstupuje do profesie takmer s nulovými znalosťami marketingovej stratégie. Architektúra je však biznis ako každý iný a treba sa vedieť predať. Niektorí sa rýchlo priučia, niektorí nechajú svoje PR na agentúru. Ako marketing pre architektov v realite vyzerá, sme sa opýtali slovenských aj českých architektov a agentúr.
Dávať spoločné peniaze na výskum, ktorý nie je výskumom, nazvať kúpu betonárok, ohýbačiek a strihačiek, teda bežnej technológie stavebných firiem, za inováciu a zaradiť ho do programu ministerstva školstva, ktorý má slúžiť skutočnému výskumu a inováciám, je silná káva.
Slovenská architektka Barbora Markechová sa dokázala presadiť v profesii, ktorá nie je ženám príliš naklonená, a to dokonca v medzinárodnom rozmere. Pracovala aj v prestížnom ateliéri Foster + Partners v Londýne, v súčasnosti s kolegyňou vedie v Prahe tím v medzinárodnom ateliéri Bogle Architects. Často chodí aj do rodnej Bratislavy, kde vedie niekoľko projektov.
Využiť roky štúdia na pobyty v zahraničí, či už cez rôzne výmenné pobyty, alebo praxe, je výborný štart profesionálnej kariéry. Ako tvrdia súrodenci Andrea Ambrovičová Mikulajová a Juraj Mikulaj, študenti sa nemajú kam ponáhľať a ešte získajú oproti kolegom náskok.
Aj vy sa zamýšľate nad tým, kam až to porastie? Najmä obyvatelia veľkých miest s vysokými školami, samozrejme na čele s Bratislavou, môžu byť šokovaní, že ceny za prenájom bytov neustále rastú. Nie, ani to nie je možné donekonečna a viacero faktorov už poukazuje na to, že strop už je tu. Prečo?
Pri každom jednom čísle ASB, ktoré pripravujeme, začíname (s ľahkou parafrázou druhého zo Siedmych návykov skutočne efektívnych ľudí od Stephena Coveyho) s myšlienkou na koniec. Ak raz číslo pošleme do tlačiarne, už je hotovo, koniec, „šlus“.
Satelitné mestečká a dediny znamenali pred niekoľkými rokmi skvelé riešenie bývania pre mladé rodiny. Najväčší boom odchodu z miest za satelitným bývaním bol v rokoch 2004 až 2008, teraz už oň záujem dosť výrazne klesol. Predstava pokojného života kúsok od veľkého mesta, s prírodou, čerstvým vzduchom a najmä domom za cenu bytu v meste je veľmi lákavá. Horšia je už realita. Samozrejme, všetko má svoje výhody i nevýhody. Mnohí z nadšencov bývania v satelitných mestečkách či dedinkách prišli na to, že prvý pocit niekedy klame...
„Pri tvorbe architektúry už dnes nestačí iba predstavivosť, alebo anekdotická spomienka na to, čo chceme dosiahnuť. Digitálne dáta nám musia dokázať pomôcť pri tvarovaní budov.“
Najnovšie číslo magazínu ASB je venované rezidenčným projektom. Na tento segment realitného trhu sme sa pozreli z pohľadu developerov aj potenciálnych klientov. Len málokto sa pustí na tenký ľad prognóz v tomto segmente, hoci opatrenia Národnej banky či demografické štatistiky môžu niečo napovedať.
S nedostatkom peňazí zápasia všetky stupne slovenského školstva. O zložitej tvorbe rozpočtu hovorí aj Ľubica Vitková, dekanka Fakulty architektúry STU v Bratislave. Na druhej strane, fakulta ponúka budúcim architektom až 120 miest v rámci programu Erasmus+.
Slovenský architekt Peter Beňuška sa v uplynulých rokoch trochu „vytratil“ zo slovenského, nie však z európskeho priestoru. Už vyše osem rokov pôsobí v Bruseli, kde v súčasnosti pracuje ako hlavný architekt Európskej komisie.
Ako to máte s home office vy? Máte možnosť sa ráno rozhodnúť nejsť do kancelárie, ale ostať pracovať z domu? Vyhnúť sa zápcham na cestách, trmácaniu sa v MHD či beznádejnému hľadaniu parkovacieho miesta? Urobíte si pyžamový deň a úradujete niekde na pol ceste medzi posteľou a chladničkou alebo zodpovedne pri dopíjaní rannej kávy zapínate notebook, prebehnete maily a pustíte sa do svojej agendy?
