Vila na Klemensovej ulici v Bratislave

Farebne určite neprehliadnuteľná architektúra objektu na konci Klemensovej ulice v Bratislave púta pozornosť okoloidúcich nielen svojou výraznou farebnosťou. Autorom návrhu je totiž významný rakúsky architekt Ludwig Baumann, pôvodom zo Sliezska. Pôsobil na prelome 19. a 20. storočia ako, dalo by sa povedať skoro až doslovne, dvorný architekt viedenského cisárskeho dvora a na Slovensku je známy stavbou zámku Almássyovskej rodiny v dedinke Hraň na východnom Slovensku.

Vyše storočný objekt, postavený pred rokom 1910, sa dá typovo označiť ako mestská vila s pôvodne tromi veľkorozmernými bytmi. Ich počet sa síce za komunistickej éry rozdelením na polovice zdvojnásobil, čím však pôdorysné dispozície ani dostatočné výmery bytov našťastie neutrpeli na veľkorysosti riešenia, na tú dobu určite nadčasového. Z urbanistického hľadiska treba pripomenúť, že v tom období po novej reparcelizácii mestských pozemkov sa podobné bytové domy stavali skoro až na periférii pôvodného mesta, ktorá bola definovaná jednak funkciami dopravy – železnica, jednak priemyselnými zónami – bývalá Káblovka.

Pôdorysne jednoduchý obdĺžnik využíva nie veľký mestský pozemok naozaj maximálne, pričom jednu stenu má spoločnú s vilou na susednom pozemku, ktorej autorom je tiež L. Baumann. Pred domom je zo strany ulice predzáhrada (vtedy už klasická) a z bočnej strany vstup so schodiskovým traktom. K tomu sa po nedávnej rekonštrukcii a novovzniknutom podkrovnom byte priradil zasklený výťahový kubus. Rastrovanie fasády okennými otvormi, pomerne husto členenými v štýle medzi historizmom a secesiou tej doby, je pravidelné a narušené len akousi verandou (v súčasnosti by sa to zrejme volalo zimná záhrada) a balkónom prekrytým malou strieškou. Túto pravidelnosť však výrazným spôsobom narúša najmä nárožný arkier s malou cibuľovou vežičkou, typický prvok v tvorbe mestských Baumannových víl (napr. vila Pazelt v Bad Vöslau). K tejto tektonike by sa dali priradiť aj prvky hrazdenej architektúry, zrejmej a viditeľnej aj na bratislavskej vile. Ďalším takým prvkom je kamenný sokel do výšky asi dvoch metrov. Samozrejmosťou tejto tektoniky je aj priznanie nosných drevených prvkov strechy – krokiev – a ich ozdobné vyhotovenie.

Dispozícia bytov je čistá a plne funkčná. Veľké priestory izieb a vstupnej haly spolu s typickými vysokými stropmi s výškou nad tri metre ponúkajú v súčasnosti naozaj kvalitné mestské vilové bývanie. V zadnej časti, smerom do dvora, sa nachádzajú aj tzv. slúžkovské izby. Nosné konštrukcie stropov sú kombinované jednak ako trámové s klasickým doskovým záklopom a omietnutou trstinou, jednak ako plytko klenuté tehlové na oceľových nosníkoch. Veľkoryso riešený schodiskový priestor so zaujímavými, skoro až secesne-ozdobnými prvkami, akými sú malé stropné podpery, ornamentálna výplň zábradlia či kovové umývadielko na prízemí a vápencové schodiskové stupne, tak len potvrdzuje kvalitný priestorový a dizajnovo-materiálový návrh architekta Baumanna. Všetky tieto prvky, výrazovo aj materiálovo, sú pôvodné a s citom rekonštruované. Súčasťou celkového návrhu bolo, samozrejme, aj riešenie oplotenia, ktoré svojou secesnou ornamentálnosťou v kovových výplniach a tehlovou konštrukciou soklového múrika primerane kontrastuje so skoro až strohým výrazom fasády, narušeným už spomenutými typovými prvkami – balkónom, verandou a nárožným arkierom s vežičkou.

Ako môžeme vidieť, farebná výraznosť tejto vyše storočnej mestskej vily nie je jediným viditeľným identifikačným znakom. Je to predovšetkým po všetkých stránkach čisté a funkčné architektonické riešenie, a to architekt Ludwig Baumann zvládol nepochybne bravúrne. Iste nás o tom presvedčí aj táto, jedna z nie veľkého počtu jeho realizácií na Slovensku. Kiež by sa to dalo povedať po sto rokoch aj o niektorých objektoch budovaných našimi architektmi v súčasnosti…

Ludwig Baumann (1853 – 1936) – patrí k mnohým známym rakúskym architektom pochádzajúcim zo Sliezska – z Trutnova. Vyštudoval na polytechnike v Zürichu v ateliéri Gottfrieda Sempera, v rokoch 1879 až 1882 bol spolupracovníkom Viktora Rumpelmayera, dobre známeho aj v Bratislave, v roku 1882 založil spoločne s Emilom Bresslerom samostatnú projekčnú kanceláriu vo Viedni. S Hermanom Helmerom založil v roku 1904 Centrálne združenie architektov. V roku 1907 sa stal architektom cisárskeho Hofburgu. K jeho najvýznamnejším dielam patrí plánovanie a mnohé stavby v Berndorfe v Dolnom Rakúsku (okolo roku 1880), Rakúsky dom na Svetovej výstave v Paríži (1900) a dnešné veľvyslanectvo USA vo Viedni (1902). Na Slovensku je to najmä Villa Almássyovcov (dnes detská psychiatrická liečebňa) v obci Hraň na východnom Slovensku (1901 – 1903) a obytné domy na Grösslingovej ul. v Bratislave (1911). L. Baumann zomrel po automobilovej nehode ako invalid na vozíčku vo Viedni. prof. Štefan Šlachta

Ing. arch. Miro Minca
Foto: Miro Minca

Autor je lídrom ateliéru Art of Skin, členom regionálnej rady Spolku architektov Slovenska v Bratislave, publikuje na tému architektúra, urbanizmus a dizajn.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.