Keramická mozaika stále atraktívna
Podobne ako stavby, aj detaily, ktoré sú ich súčasťou, podliehajú neustálemu vývoju. Jedným z výrazných prvkov prítomných v architektúre každého umeleckého slohu je keramická mozaika. Inštalácie, ktoré pretrvali desiatky až tisícky rokov sa vyznačujú vlastnou originalitou, reprezentujúcou štýl daného obdobia, či už hovoríme o zakvitnutej secesii alebo geometrickom kubizme. Jedno však majú spoločné – ich krása a intenzita farieb pretrváva veky. Osobitou kapitolou je ručne vyrábaná a na mieru navrhnutá mozaika, ktorá si v modernom dizajne nachádza stále väčšie uplatnenie.
Dejiny ponúkajú množstvo príkladov dokazujúcich, že jej uplatnenie v interiéri či exteriéri nie je len estetickou, ale aj veľmi praktickou záležitosťou,“ dodáva. „Za zmienku stojí napríklad pomerne známy interiér v priestoroch divadla Astorka, od architekta Milana Michala Harminca. Napriek takmer 85-ročnému veku si keramická mozaika na sokli vo vstupných priestoroch budovy zachovala rovnaké čaro a sviežosť farieb ako v deň jej otvorenia,“ dopĺňa Sylvia Ciulisová, návrhárka keramických mozaík.
Vyrobená ručne
Existuje viacero spôsobov spracovávania keramickej mozaiky. Najmä v zahraničí, ale už aj na Slovensku zažíva renesanciu ručná výroba keramických dielcov, ktoré dizajnéri obľubujú najmä pre vysokú variabilitu a originálnosť každého kusa. Alfou a omegou kvality ručnej výroby je výrobná surovina. „Ak sa mozaika vykladá z rovnakých častí, musia mať pred aj po vypálení stály tvar a musia byť pevné a rovné,“ hovorí Sylvia Ciulisová.
„Použitím klasickej keramickej modelovacej hliny sa tento efekt nedá dosiahnuť. Počas sušenia (v dôsledku odparovania vody) sa hlina stáča a prehýba. Deformovaný výrobok potom nemožno inštalovať na cieľový podklad, navyše pri výpale sa spomínaná surovina zmršťuje. Preto sa na tento účel používa substancia s vysokým obsahom šamotu. Je tvarovo stabilná a pevná.
Na trhu pôsobia rozliční výrobcovia, ktorí ponúkajú certifikované zmesi so špeciálnym chemickým zložením prispôsobeným funkcii a spôsobu využitia,“ dodáva. Výrobný proces prebieha ručne – po vysekaní dlaždíc z keramických plátov nasleduje fáza schnutia. Následne sa dielce vypália pri teplote približne 900 až 1 000 °C, keď zo surovej hmoty vyprchá chemicky viazaná voda a výrobok výrazne mení svoje fyzikálne charakteristiky.
Paleta tisícich odtieňov
Výraznou vlastnosťou keramickej mozaiky je jej farba. Len máloktorý obkladový materiál si dokáže zachovať dlhodobo konštantnú farebnú intenzitu ako keramika. Stačí sa pozrieť na historicky významné architektonické dielo – Ištarinu bránu z Babylonu, ktorej azúrovo modrá farba vyráža dych aj po vyše 2 500 rokoch. Farebný efekt keramiky závisí od vlastností glazúry. „Veľkí výrobcovia obkladovej keramiky, ktorá sa používa veľkoplošne na fasády, do hál, kúpeľní, si pri vytváraní produktu nemôžu dovoliť farebné odchýlky, preto sa v priemyselnej výrobe obkladačiek uplatňujú glazúry so stabilnou farebnosťou. Avšak pri ručne vyrábaných mozaikách sa rôznorodosť odtieňov dokonca žiada, čo otvára cestu experimentovaniu s umeleckými glazúrami,“ podotýka Sylvia Ciulisová. „Umelecké glazúry sú veľmi citlivé na teplotu výpalu. Každá farba má svoju vypaľovaciu krivku.
Mnohé z umeleckých glazúr menia odtieň už pri minimálnej zmene teploty výpalu. To znamená, že počas vypaľovania môže spôsobiť farebnú diverzitu aj umiestnenie keramického článku v rámci pece. Vlastnosť považovaná v priemyselnej výrobe za výrobnú chybu v tomto prípade značne posúva hranice umeleckej tvorivosti,“ dodáva. K ďalším devízam ručnej výroby možno zaradiť najmä vysokú variabilitu a široké možnosti zásahov človeka do vizáže obkladačky počas výroby.
Mozaika potrebuje priestor
Okrem farebnosti závisí výsledný efekt diela aj od práce s tvarom inštalovaných prvkov. Kompozícia sa nemusí výsostne spájať s klasickými hmotnými motívmi, známymi z historickej tvorby. „Napriek tomu, že keramickú mozaiku doslova overil čas, nemožno ju radiť medzi historizujúce alebo staromódne prvky. Jej súčasná podoba dokáže byť veľmi moderná a štýlová. Svedčí o tom aj jej opätovná popularita v dizajnovom priemysle,“ hovorí keramik Vladimír Korček. Tvarom (či už geometrickým alebo lámaným), ako aj spôsobom ukladania mozaikových dielcov možno dosiahnuť zaujímavé abstraktné motívy. „Veľmi flexibilným geometrickým tvarom je napríklad kosoštvorec, ktorý vzájomným spájaním vytvára 6-uholníkové štruktúry,“ hovorí Sylvia Ciulisová.
„Okrem viacerých spôsobov viazania dielcov, ponúka tento tvar ľahšiu inštalovateľnosť, pretože jednotlivé prvky do seba zapadajú kosými uhlami. Kresba využíva diagonálu, ktorá u vnímateľa prebúdza ilúziu 3D priestoru, vytvára dynamický obraz a optické klamy. Celkovému výrazu diela môžu napomôcť aj farebné škárovacie hmoty. To všetko posúva keramickú mozaiku v interiérovom dizajne oveľa ďalej ako len na steny kúpeľne či kuchyne,“ dodáva.
Takisto si treba uvedomiť, že od spracovania hmoty až po inštaláciu diela, prejde každá vzorka rukami človeka niekoľkokrát. „Energia nazhromaždená v tomto malom kúsku potrebuje podobne ako každý umelecký výtvor dýchať – potrebuje svoje miesto a pozorovateľa. Farebný vykladaný motív asi len ťažko vynikne v kúpeľni s rozmerom 2 × 2 m. Vďačným miestom na realizáciu môžu byť najmä sokle v otvorených chodbách, steny za schodiskami s votknutými stupňami v mezonetových bytoch, barové a recepčné pulty či stĺpy v kaviarňach,“ podotýka dizajnérka.
Vladimír Korček však upozorňuje, že ak sa klient alebo architekt rozhodne pre keramickú mozaiku, musí počítať s tým, že si zvolil dlhodobé riešenie. Preto treba výberu vhodného vzoru a farebnosti venovať zvýšenú pozornosť. To však neznamená, že mozaika musí byť inštalovaná napevno k stene. Dá sa vytvoriť ako solitér alebo dokonca rámovať, čím nadobudne charakter umeleckej plastiky. Možno ju zrealizovať aj v interiéri, kde sa vylučuje vlhký proces. „Kvalitne zvládnutá mozaika, určite obohatí interiér originalitou, pôsobivosťou a praktickosťou,“ dodáva.
Miriam Turancová
Foto: Sometile
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
