Európske dokumenty vo vzťahu k požiarnej ochrane
Galéria(2)

Európske dokumenty vo vzťahu k požiarnej ochrane

V roku 1985 sa v Európskych spoločenstvách  začal proces zjednotenia postupov pri hodnotení výrobkov. Aby mohli byť výrobky hodnotené podľa rovnakých kritérií, treba poznať ich vlastnosti a klasifikáciu, ktorá sa bude uplatňovať v ďalšom procese hodnotenia. Jedným z kritérií pri hodnotení stavebných výrobkov je požiarna bezpečnosť.

Požiarne skúšky sa delia na skúšky požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií a skúšky reakcie stavebných výrobkov na oheň. Výsledky skúšok však platia iba pre skúšobnú vzorku, preto sa v rámci hodnotenia výrobkov vykonáva časovo obmedzená klasifikácia s využitím výsledkov skúšky a vymedzením priamej aplikácie v súlade s ustanoveniami skúšobných noriem. Platí však zásada, že klasifikácia sa vzťahuje na daný výrobok v jeho konečnej aplikácii. Preto vzhľadom na obmedzené možnosti priamej aplikácie možno vykonávať rozšírené aplikácie na základe pripravovaných európskych noriem.

Legislatíva EÚ pre stavebné výrobky
Nový prístup k technickej normalizácii a harmonizácii
V roku 1985 sa na základe uznesenia Rady č. 85/C 136/01 v ES začal uplatňovať tzv. nový prístup k technickej harmonizácii a normalizácii. Jeho podstatou bolo vymedzenie úlohy smerníc ES, na základe ktorých sa majú požiadavky na výrobky obmedziť iba z hľadiska bezpečnosti, ochrany zdravia, majetku a životného prostredia. Na tomto princípe sa začali spracúvať tzv. smernice nového prístupu.

Na nový prístup nadviazal v decembri 1989 tzv. globálny prístup k posudzovaniu zhody, v ktorom sa stanovili všeobecné princípy a postupy (uznesenie Rady 90/C 10/01 z 21. decembra 1989). Podrobnosti o týchto postupoch obsahuje rozhodnutie Rady 93/465/EHS z  22. júna 1993 o moduloch pre rozličné fázy postupov posudzovania zhody a pravidlách pre prideľovanie označenia CE. Pri označení CE nejde o značku akosti, tá je určená kontrolným orgánom a musí sa uvádzať, ak to smernica vyžaduje. Ak sa do skúšok zapojila i tretia strana – notifikovaný orgán, pripája sa k označeniu CE aj identifikačné číslo tohto notifikovaného orgánu.

Smernica 93/68/EHS doplnila všetky dovtedy vydané smernice nového prístupu ustanoveniami o povinnosti preukazovať zhodu podľa stanovených modulov a o povinnosti označovať výrobky pri ich umiestňovaní na trh EÚ označením CE. Smernice nového prístupu tvoria základ pre národné predpisy a sú záväznými dokumentmi. V súčasnosti ich existuje 28 a patria sem i smernice vzťahujúce sa na stavebné výrobky.

Smernica 89/106/EHS (Construction Product Directive – CPD)
Smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o zjednotení právnych predpisov členských štátov v oblasti stavebných výrobkov (ďalej CPD), zmenená smernicou Rady 93/68/EHS, patrí medzi smernice tzv. nového prístupu.

V súlade s novým prístupom k technickej harmonizácii a normám sa predpokladá, že výrobky vyhovujú základným požiadavkám smernice, ak spĺňajú požiadavky technických špecifikácií harmonizovaných so smernicou, ktorá:

  • predstavuje regulovanú oblasť verejného záujmu,
  • upravuje uvádzanie výrobkov na trh a voľný pohyb tovaru,
  • definuje šesť základných požiadaviek na stavby:
  • mechanická odolnosť a stabilita, 
  • požiarna bezpečnosť,
  • hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia,
  • bezpečnosť pri užívaní,
  • ochrana proti hluku,
  • úspora energie a ochrana tepla.

Predpoklad zhody výrobku so základnými požiadavkami smernice sa môže naplniť buď splnením požiadaviek harmonizovanej európskej normy, alebo iným technickým riešením, ak je výrobca schopný preukázať splnenie požiadaviek smernice. Výrobok, pre ktorý nie je spracovaná harmonizovaná európska norma, patrí však do skupiny výrobkov, ktoré podľa rozhodnutia Komisie významne ovplyvňujú plnenie požiadaviek smernice CPD, a sú preň spracované riadiace pokyny ETAG, podlieha európskemu technickému schváleniu a musí niesť označenie zhody, ak sa uvádza na trh v EÚ.

V porovnaní s ostatnými smernicami nového prístupu sa smernica o stavebných výrobkoch odlišuje v niekoľkých bodoch:

  • Základné požiadavky smernice sa nevzťahujú na výrobky samotné, ale sú zamerané na konečný výrobok, ktorým je stavba ako celok. Základné požiadavky sa potom podrobne transformujú do požiadaviek na výrobky a časti stavieb a na ich vlastnosti či charakteristiky pomocou interpretačných dokumentov k základným požiadavkám smernice.
  • Pôsobnosť smernice je veľmi rozsiahla. V zmysle smernice sa stavebným výrobkom rozumie „každý výrobok vyrobený na trvalé zabudovanie do pozemných a inžinierskych stavieb“. Táto definícia pritom zahŕňa materiály, výrobky a prvky stavebných konštrukcií, inštalácie a ich súčasti, ak sa ako také uvádzajú na trh.
  • V smernici sa bližšie nešpecifikuje rozsah výrobkov, na ktoré sa vzťahuje, a to ani negatívnym vymedzením. Predpokladaný zoznam výrobkov, ktoré z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti nie sú podstatné, nebol vypracovaný – ukázalo sa totiž, že je veľmi náročné túto skutočnosť dokázať. Pôsobnosť smernice podrobnejšie vymedzujú vyššie uvedené nezáväzné interpretačné dokumenty a v súčasnosti ju presnejšie upravujú postupne vydávané rozhodnutia Komisie o postupe preukazovania zhody v rámci jednotlivých skupín stavebných výrobkov. Smernica a jej vykonávacie predpisy predstavujú pomerne rozsiahly legislatívny súbor.
  • V smernici CPD sa ako v jedinej zo smerníc nového prístupu zavádza inštitút európskych technických schválení ako technická špecifikácia pre prípady, keď neexistujú harmonizované (prípadne uznané) národné technické normy alebo sa s nimi v najbližšej budúcnosti – väčšinou pri minoritných skupinách výrobkov – nepočíta.

Harmonizované technické špecifikácie
Stavebné výrobky môžu niesť označenie zhody CE a byť uvedené na jednotný trh iba vtedy, ak sú v súlade s harmonizovanými technickými špecifikáciami, takže uplatnenie smernice závisí od existencie týchto špecifikácií. Technické špecifikácie vznikajú týmto postupom: V prvej fáze sa vychádza z interpretačných dokumentov k CPD. K ďalšiemu rozpracovaniu týchto požiadaviek na jednotlivé skupiny stavebných výrobkov dochádza v rozhodnutiach Komisie o postupoch preukazovania zhody pre určité skupiny výrobkov.

Rozhodnutia Komisie sú potom podkladom na udelenie mandátov Komisie európskym normalizačným orgánom CEN/CENELEC na vypracovanie harmonizovaných európskych noriem alebo na udelenie mandátov Európskej organizácie pre technické schvaľovanie EOTA na vypracovanie tzv. riadiacich pokynov (metodík) pre európske technické schválenia (ETAG).

Interpretačné dokumenty
Všeobecné požiadavky uvedené v smernici 89/106/EHS sú podrobne špecifikované v šiestich tzv. interpretačných dokumentoch (ďalej ID) a publikované v oznámení Komisie 94/C 62/01 k smernici Rady 89/106/EHS.

Základnou funkciou interpretačných dokumentov je:

  • harmonizovať základné technické koncepcie,
  • uvádzať triedy alebo stupne klasifikácie výrobkov,
  • určovať vzťahy medzi triedami alebo stupňami a technickými osvedčeniami.

V definícii základnej požiadavky požiarnej bezpečnosti sa stanovuje, že stavba musí byť navrhnutá a realizovaná takým spôsobom, aby v prípade požiaru bolo možné:

  • určitý čas zachovať nosnosť konštrukcie,
  • vnútri stavby obmedziť vznik a šírenie ohňa a dymu,
  • obmedziť šírenie požiaru na susedné stavby,
  • evakuovať užívateľov stavby alebo ich iným spôsobom zachrániť,
  • zaistiť bezpečnosť záchranných jednotiek.

Požiarna bezpečnosť sa zaisťuje množstvom navzájom súvisiacich opatrení týkajúcich sa najmä projektovania a návrhu stavby, realizácie stavby a potrebnej údržby a ďalej overením vlastností ukazovateľov charakteristík použitých stavebných výrobkov.

V interpretačnom dokumente ID2 sa podrobne rozoberajú zodpovedajúce charakteristiky výrobkov, ktoré môžu byť významné pre základnú požiadavku z hľadiska zaťaženia a tepelnej expozície (normová teplotná krivka, konštantná teplota a pod.), ich funkčných kritérií (nosnosť, celistvosť, izolácia a pod.) a klasifikácie. Výrobky sa triedia podľa predmetu požiadaviek takto:

  • reakcia na oheň,
  • strecha,
  • požiarna odolnosť,
  • technické zariadenia,
  • požiarna detekcia a poplach,
  • zastavenie šírenia požiaru,
  • riadenie dymu,
  • únik osôb,
  • hasiace zariadenia.


Rozhodnutia Komisie

Na vykonanie smernice Rady 89/106/EHS prijíma Komisia rozhodnutia, ktoré majú v členských štátoch EÚ priamy právny účinok. Tieto rozhodnutia Komisie sa týkajú troch oblastí:

1. Rozhodnutia Komisie o európskych technických schváleniach
Európske technické schválenie (European Technical Approval) je harmonizovanou technickou špecifikáciou v súlade so smernicou Rady 89/106/EHS. Ide o stanovenie požiadaviek na technické hodnotenie vhodnosti výrobku na určené použitie, založené na splnení základných požiadaviek na stavby, do ktorých je výrobok zabudovaný. Tieto rozhodnutia slúžia na vypracovanie harmonizovaných technických výrobkových noriem, riadiacich pokynov ETAG a európskych technických schválení bez riadiaceho pokynu.

2. Rozhodnutia Komisie o požiarnotechnických charakteristikách
Tieto rozhodnutia Komisie, ktorými sa zavádzajú triedy požiadaviek na stavebné výrobky z hľadiska požiarnej bezpečnosti, sú založené na uplatňovaní regulačných tried (reakcia na oheň a požiarna odolnosť) v jednotlivých skupinách stavebných výrobkov. Možno ich rozdeliť na:

  • klasifikačné – technické požiadavky pri klasifikácii výrobkov do tried,
  • hodnotové – triedy konkrétnych výrobkov bez potreby ďalšieho skúšania,
  • skúšobné – opisujúce podmienky skúšok (napr. jednotlivo horiaceho predmetu – SBI).

3. Rozhodnutia Komisie o postupoch preukazovania zhody stavebných výrobkov
Tieto rozhodnutia Komisie vymedzujú pôsobnosť smernice o stavebných výrobkoch. Stanovujú postupy preukazovania zhody v rámci jednotlivých skupín výrobkov, a to na základe čl. 20 ods. 2 smernice Rady 89/106/EHS. Tieto rozhodnutia slúžia na stanovenie európskych technických postupov preukazovania zhody, pričom pre konkrétne výrobky a ich zamýšľané použitie stanovujú ich úrovne alebo triedy a systém preukazovania zhody (1, 1+, 2, 2+, 3, 4).

Pre výklad niektorých ustanovení tejto smernice a pre zjednodušenie jej uplatňovania vydáva Stály výbor pre stavebníctvo z poverenia Komisie pokyny k smernici Rady 89/106/EHS:

  • pokyn A: Vymenovanie schválených orgánov v oblasti smernice pre stavebné výrobky,
  • pokyn B: Definovanie výrobnej kontroly v technických špecifikáciách pre stavebné výrobky,
  • pokyn C: Význam termínov zostavy a systémy v oblasti smernice pre stavebné výrobky,
  • pokyn D: Označenie CE podľa smernice pre stavebné výrobky,
  • pokyn E: Úrovne a triedy v smernici o stavebných výrobkoch,
  • pokyn F: Trvanlivosť a smernica o stavebných výrobkoch,
  • pokyn G: Európsky klasifikačný systém pre reakciu stavebných výrobkov na oheň,
  • pokyn H: Harmonizovaný prístup k nebezpečným látkam podliehajúcim smernici o stavebných výrobkoch,
  • pokyn I: Uplatňovanie čl. 4 ods. 4 smernice o stavebných výrobkoch,
  • pokyn J: Prechodné režimy v rámci smernice o stavebných výrobkoch,
  • pokyn K: Systémy preukazovania zhody a úloha a funkcie notifikovaných osôb v oblasti smernice o stavebných výrobkoch,
  • pokyn L: Uplatňovanie a používanie ­eurokódov,
  • pokyn M: Posudzovanie zhody podľa CPD: Počiatočná skúška typu a systém riadenia výroby (v príprave).


Nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady

Európska komisia predložila návrh na zrušenie smernice Rady 89/106/EHS týkajúcej sa stavebných výrobkov, ktorá už v súčasnosti plne nevyhovuje požiadavkám v danej oblasti, a navrhla nahradiť ju nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovia harmonizované podmienky pre uvádzanie stavebných výrobkov na trh. Nariadenie v rámci revízie nového prístupu harmonizuje aktivity týkajúce sa akreditácie a dozoru nad trhom. Rozhodnutím sa zavádzajú spoločné princípy do komunitárnej legislatívy, ktorou sa harmonizuje uvádzanie výrobkov na trh, t. j. postupy posudzovania zhody, všeobecné zásady označenia CE a podmienky jeho pripájania, povinnosti ekonomických subjektov (výrobcov, dovozcov, distribútorov), ochranné postupy a opatrenia a notifikácie tretích osôb vykonávajúcich preukazovanie zhody. Oba dokumenty by mali byť účinné od 1. januára 2010.

Ing. Roman Zoufal, CSc.
Foto: autor

Roman Zoufal je predsedom technickej normalizačnej komisie č. 27 (požiarna bezpečnosť stavieb) a poradca riaditeľa spoločnosti PAVUS, a. s.

Text vznikol ako súčasť projektu JPD3 celoživotné vzdelávanie v požiarnej ochrane.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.